Akými zmenami prešiel a prechádza Kmeťov herbár? Reportáž z návštevy Prírodovedného múzea SNM v Bratislave od Martiny Šimkovičovej.
Historička a propagátorka ružiarstva Jana Hutťanová približuje korešpondenciu Andreja Kmeťa a Rudolfa Geschwinda a ich spoločný záujem o botanické ruže.
Ružová škôlka vo Flottbecku pri Hamburgu od roku 1795, keď bola založená škótskym ružiarom Jamesom Boothom bola až do roku 1884 hlavne distribútorom noviniek. Boule de Neige, ktorú si Geschwind objednal je takouto novinkou.
Klasická lingvistka a prekladateľka v novej autorskej rubrike o rastlinách v Biblii, ktoré sú celé stáročia predmetom záujmu biblických lingvistov.
Ružiar a dendrológ Vladimír Ježovič pripravil výber pätnástich pozoruhodných slovenských ruží, ktoré postupne predstavíme. Podnetom boli podobné prehľady českých a moravských ruží od kolegu, dr. Jiřího Žlebčíka, z Průhoníc v Čechách, kde tradícia v pestovaní a najmä profesionálnom množení ich vlastných českých, ale aj niektorých slovenských odrôd ruží je ďaleko bohatšia.
Ľuboš Leško fotil v 1. súkromnej rezervácii Vlčia na Čergove Acer pseudoplatanus, javor horský, kôra ktorého v staršom veku pripomína platan. Prvýkrát ho popísal Linné. Maja Komanická napísala z dušičkovej záhrady.
S vizuálnym umelcom Borisom Vaitovičom o jeho Svetielku, objekte pre čajový rituál, pri ktorom sa zvyškové teplo z chladnúceho čaju mení na svetlo a to na ekologicky uvedomelú poéziu.
Otázku, ktorú si v súvislosti s krízou, s pandemickou krízou môžu položiť umelci a rozšíriť tak diskurzívne pole k tejto téme, je – Ako sa dá kríza vydržať? Ako sa postaviť neúnosným emóciám, pocitom ohrozenia bez toho, aby sme sa neuchýlili k popieraniu, úzkosti, paralýze, otupenosti, či cynizmu? Práve táto negatívna schopnosť by mohla tiež rozšíriť diskurzívne pole týkajúce sa udržateľného rozvoja či nerastu.
Maja Komanická napísala zo svojej záhrady o ohni a o tom, že by mal byť v každom mestskom parku. Katka Grichová z Vlčej doliny v Čergove počas zameriavacích prác odfotila modrozelený čaj – oolong (polofermentovaný čaj na pol ceste medzi zeleným a čiernym). Aj miska je modrozelená, napísala, takú farbu teraz v lese nenájdeš. Sú tu oranžové bukové listy, bledozelené a ostrožlté brestové, svetložlté brezové lístky, zlatisté javorové. Jedľa je zas tmavozelená, ale modrú alebo tyrkysovú máš len na oblohe alebo pri pití čaju v tzv. heisenbergovej čajovni. Pomenovaná je podľa princípu neurčitosti – buď vieš kedy, ale nevieš kde – alebo vieš kde, ale nevieš kedy. Skoro ako jesenné listy.
View More