Aký vzťah bol medzi týmito dvomi osobnosťami ružiarstva? Dnes sa to dá len veľmi ťažko zistiť. Z doposiaľ známej zachovanej korešpondencie vieme len, že si vymieňali informácie o divých ružiach a zrejme si vymenili aj botanický materiál.

Do akej miery bol ich vzťah pracovný alebo skôr osobný sa dnes môžeme len domnievať. Obaja istý čas pôsobili na miestach vzdialených neďaleko od seba a je pravdepodobné, že sa aj osobne navštívili.

Po rokoch častého sťahovania sa za zamestnaním po Rakúsko-uhorskej monarchii sa Rudolf Geschwind usadil v roku 1872 v Krupine, kde 3. septembra prebral miesto lesmajstra a žil tam až do svojej smrti v roku 1910.

Sám o tom píše v článku z Mojej záhrady z roku 1905:

„Usadil som sa natrvalo v Krupine, získal som záhrady a v nich som zhromaždil botanické ruže z celého sveta. Vo svojej záhrade mám niekoľko tisíc semenáčov.“

Mimoriadny význam šľachtiteľskej práce Rudolfa Geschwinda spočíva vo vytvorení odolných mrazuvzdorných ruží skupiny veľkokvetých ruží, slovenských alebo uhorských popínaviek a skupiny ruží severských.

Zaradiť tieto druhy podľa pôvodu je ťažké. Podľa záznamov Rudolfa Geschwinda však veľký podiel medzi materskými či otcovskými rastlinami má Rosa Canina, o ktorej sa tvrdí, že je nevhodná na kríženie, pretože sa z nej ťažko získavajú nové druhy. Geschwind to ale dokázal a napísal, že v Krupine  sa dá Rosa Canina krížiť skoro so všetkými druhmi ruží a až 90% krížencov dávalo dobre kríživé semeno.

Článok Rudolfa Geschwinda Canina Hybriden v Rosen Zeitung z roku 1895

Profesor Pravdomil Svoboda to vo svojom článku „Začátky šlechtení růží na území ČSSR“ (Zpravodaj Rosa klub 1982) vysvetlil tým, že oblasť Štiavnických vrchov je výskytom zrejme viacerých divých druhov ruží a Geschwind vlastne používal prirodzené spontánne hybridy R. Canina.

Píše, že väčšina Geschwindových Severských ruží, pokiaľ poznáme ich pôvod je teda hybridom R. Canina, sú odolnejšie voči mrazu a mohutnejšie. Hybridácii R. Canina sa Rudolf Geschwind venoval vo svojom článku uverejnenom v Rosen Zeitung v roku 1895.

Je teda jasné, že Geschwind používal ku svojim kríženiam aj botanické ruže z okolia Krupiny a Štiavnických vrchov. Botanické (pôvodné) druhy ruží sú označované v staršej literatúre ako divé alebo plané ruže.

Na Slovensku rastie približne 40 botanických druhov ruží, pričom v oblasti Sitna sa ich vyskytuje približne 15 druhov. Oblasť Sitna je botanikmi nazývaná „Slovenské rozárium“ , kde je veľká koncentrácia hybridných taxónov ruží. Veľkú zásluhu na nájdení a určení viacerých botanických ruží mal Andrej Kmeť, aj keď dnes sa jeho taxonómia preklasifikováva.  

Polyhistor Andrej Kmeť pôsobil ako rímsko-katolícky kňaz v rokoch 1873 – 1878 v Krnišove a od roku 1878 až do roku 1905 v Prečnove neďaleko Sitna – najvyššieho vrchu Štiavnických vrchoch.  K jeho širokému spektru záujmov patrili aj zber a systematizácia divo rastúcich ruží v tejto oblasti.

Najväčšia herbárová zbierka ruží Andreja Kmeťa je uložená v SNM – Prírodovednom múzeu v Bratislave. Veľká časť približne 1500 položiek bola zozbieraná v lokalite Štiavnické vrchy a z okolia Sitna je celkom 450 položiek. Andrej Kmeť tak zanechal cenný materiál dokumentujúci diverzitu ruží v tejto oblasti na prelome 19. a 20. storočia. 

Je teda viac než pravdepodobné, že obaja ružiari nadviazali pracovný a možno aj osobný vzťah. Podľa botaničky Jany Uhlířovej, ktorá sa v SNM – Prírodovednom múzeu venovala výskumu botanických ruží Andreja Kmeťa v lokalite Sitna sa našlo v herbári Andreja Kmeťa 9 položiek, na ktorých sa spomína R. Geschwind, pričom najstaršia z nich je z roku 1884.  

Dňa 24. 8. 1892 Andrej Kmeť zapoložkoval väčšie množstvo materiálu najmenej 8 kusov zo záhrady R. Geschwinda alebo ruží, ktoré pestoval v Prenčove a mal ich od Geschwinda.

Ružiar Marian Kováč písal o doposiaľ poznaných štyroch listoch, ktoré Geschwind písal Andrejovi Kmeťovi:

Korešpodencia z 13. 6. 1892 nadväzuje na Kmeťov list z 12. 6. 1892, Geschwind oznamuje že R. Turbinatu jednoducho a poloplno kvitnúcu presadil z lesa, z vinohradov a zo svojho majera do svojej záhradky. Spomína tiež druh divej ruže R. Foliorosa.

V liste z 27. 10. 1894 pripomína Kmeťovi prísľub a prosí o zaslanie ruže s mazľavými kalíškami a veľmi vítaný by bol tiež exemplár ruže Rubiginosea alebo Caninae s Alpinou.

V liste z 1. 11. 1894 nadväzuje na korešpodenčný lístok z 30. 10. 1894 a oznamuje, že oba druhy sú neznáme. Jedna má machové puky ako ruža machová. Tú druhú už raz dostal, je to bastard Alpiny. Ilseany alebo Havrany.  (Rosa Havrany je jedna z botanických ruží, ktorú určil A. Kmeť.)

V liste zo 6. 6. 1906 ľutuje, že nemôže poslúžiť žiadnymi druhmi a v ďalšom texte píše: možno dostať R Indiceau z Konštantinopolu, R. Bracteataeu z Tmešváru, R. Banksianaeu z Luxemburgu. Potom píše, že nateraz pestuje čajové hybridy, lebo len tie sú v obľube a v móde a dnes už ťažko možno vyšľachtiť nejakú novú ružu.

Píše, že jeho výpestok Gruss an Teplitz sa stal svetovou ružou a spomedzi 29 ruží najlepšou na celom svete. Ďalej oznamuje, že od dvoch rokov je už penzionovaný a jeho mladší syn Leopolda dostal jeho miesto. Nevodí sa mu dobre, pretože dostal len 400 zl. penzie. K tomu ešte oslepol na jedno oko a dostal prietrž – brušný pruh.

Okrem týchto 4 listov existujú v archíve Slovenského národného múzea v Martine ešte  dva listy, ktoré Geschwind adresoval Kmeťovi. Je to list z 20. 2. 1880, kde je len na oficiálnom liste posielanom 12. 2. 1880 z Teplíc v Čechách, kde predtým Geschwind pôsobil, dopísaný odkaz od Geschwinda a list z 2. 10. 1891.

V ňom píše Kmeťovi, kde všade videl ružu Rosa Turbinata (u nás starobylú ale zriedkavú ružu): v jednej opustenej záhrade v jeho okolí (teda pri Krupine), v lokalite Tepličky a Šváb. Opisuje tvar a farbu. Ruža má kvety plné alebo poloplné ružové a voňavé. Uvádza aj hybridy R. Turbinata R. Francofurtana a R. Campanulata.

Zachovaná korešpondencia uložená v archíve SNM v Martine, si však vyžaduje ďalšie  bádanie a presný preklad rukopisu Rudolfa Geschwinda.

TEXT JANA HUTŤANOVÁ FOTO FOTOARCHÍV SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO MÚZEA V MARTINE

Foto na titulke Vrch Sitno zo Zbojníckeho Brala, Z Albumu Andreja Kmeťa