Som v Slovenskom národnom múzeu a vdychujem jeho vôňu. Z hlavného vestibulu cez výstavné miestnosti na prízemí sa po schodoch a chodbou s kanceláriami dostávam do botanického depozitu Prírodovedného múzea SNM. Tam stretávam RNDr. Evu Uherčíkovú, kurátorku zbierky vyšších rastlín.

Pri obrovských dverách z masívu si fotím merače teploty a vlhkosti, ktoré sú dôležitým faktorom pre uchovanie správneho stavu herbárových zbierok rastlín. „Potrebujú mať určitú stálu vlhkosť, aby sa nerozrušili alebo, naopak, príliš nenavhlčili, aby nedošlo k splesniveniu a vlastne k ich znehodnoteniu,“ vysvetľuje Eva Uherčíková.

Vchádzame do miestnosti plnej drevených skríň. Poukladané jedna na druhú siahajú od podlahy po strop. Pri trojmetrových oknách s výhľadom na štvorprúdovku na Vajanského nábreží v Bratislave stojí masívny stôl s niekoľkými stoličkami. Návštevníkom sa tu umožňuje podrobne študovať aj Herbarium Kmetianum. Všetky skrine v celej miestnosti patria len herbáru Andreja Kmeťa. Cítim sa maličká.

Prírodné rozárium

Najcennejším výsledkom botanickej činnosti Andreja Kmeťa, nestora slovenského múzejníctva, je unikátny herbár z prelomu 19. a začiatku 20. storočia. Najväčšia a najkomplexnejšia herbárová zbierka na Slovensku obsahuje cez 88 600 položiek – cievnaté rastliny, machorasty, huby, lišajníky i niekoľko vzoriek rias. Je výsledkom Kmeťovho úsilia vytvoriť základ pre ďalší rozvoj slovenskej botaniky.

Najhodnotnejšou časťou Kmeťovej zbierky je kolekcia ruží, najmilších objektov jeho botanického bádania. Ich štúdiu sa venoval pätnásť rokov. „Kolekcia v Prírodovednom múzeu v Bratislave predstavuje okolo 5000 položiek od rôznych zberateľov z trinástich krajín sveta,“ hovorí Eva Uherčíková a jedným dychom dodáva, že samotný Andrej Kmeť nazbieral z tohto počtu asi 2100 položiek. „Viac ako 1500 z nich pochádza zo Štiavnických vrchov. Vrchol Sitno a jeho okolie bolo jedným z najbohatších území na výskyt divorastúcich ruží v Európe. Priamo z tejto oblasti napokon pochádza zhruba 450 položiek ruží jedinečného herbára.“

Svoj obdiv k tomuto prírodnému rozáriu Kmeť vyjadril aj v publikácii Veleba Sitna z roku 1893. „V botanickom zreteli najviac vyniká náš kraj v šípoch. Smele tvrdím, že kraja jemu podobného, aspoň v Európe nieto, nevynímajúc ani Tyrolsko ani Švajčiarsko, kde nielen pekný počet najzajímavejších foriem jesto, ale i najdôkladnejšie prezkúmané sú tie kraje, poneváč každý nemecký botanik drží si takrečeno za povinnosť tam botanizovať.“

Na prácu Andreja Kmeťa v oblasti ruží nadviazala RNDr. Jana Uhlířová v spolupráci s RNDr. Katarínou Vidékyovou, bývalé kurátorky Prírodovedného múzea, v článku Rodológ Andrej Kmeť a diverzita rodu Rosa v oblasti Sitna dnes. Vyšiel v zborníku Prírodovedného múzea SNM v roku 2012. Ich terénny výskum, zameraný na vrcholné partie Sitna, prebiehal iba dva roky. „Čo je vzhľadom na komplikovanosť problematiky veľmi krátka doba. Napriek tomu sa ukázalo, že diverzita ruží tohto floristicky mimoriadne zaujímavého územia je aj dnes pozoruhodná.“

Herbarium Kmetianum

Pri budove SNM na Vajanského nábreží prechádza električka a Eva Uherčíková otvára jednu zo skríň v miestnosti. Predo mnou sa objavia na seba naukladané štósy jednotlivých listov herbára zoradené podľa abecedy. S neskrývaným prekvapením obdivujem objem položiek vzorne naukladaných v špagátom zviazaných doskách v jednej zo skríň.

„V Kmeťovej zbierke sa nachádzajú herbárové doklady, ktoré získal aj výmenou, kúpou alebo darom od iných botanikov a zberateľov pôsobiacich na území dnešného Slovenska (napr. Jozef Ľudovít Holuby, Izabela Textorisová, Viktor Greschik, Andrej a Štefan Trúchly, Dionýz Štúr, Václav Vraný) aj od zahraničných bádateľov (napr. V. Borbás. J. B. Wiesbaur, L. Thaisz).“

Dozvedám sa, že ďalšie Kmeťove položky sa vďaka jeho výmenným aktivitám nachádzajú v mnohých svetových, najmä však európskych herbároch, napr. v Národnom múzeu Praha, Maďarskom prírodovednom Múzeu v Budapešti, v Národnom múzeu Walesu v Cardiffe, v Berlíne – Dahleme, a inde.

„Kmeť bol publikačne činný, len z oblasti botaniky napísal dvadsať dva prác. Spolupracoval a písal si so 79 zahraničnými vedcami, bol členom významných európskych vedeckých spoločností,“ dodáva z rebríka Eva Uherčíková, zatiaľ čo sa snažím pochopiť šírku vedeckého záberu slovenského nadšenca na prelome 19. a 20. storočia.

Na stole predo mnou ležia o chvíľu hárky herbára. Nalepené výhonky sú zo záhrady Rudolfa Geschwinda v Krupine. Pozerám sa histórii priamo do očí. Rosa rubrifolia, dátum 9. júl 1884. Exemplár ruže Rosa rugosa, dátum 24. august 1892. A iné. Skupina Flora Schemnitziensis. Schemnitz = Štiavnica.

Rosa rugosa

Mimochodom po prvý raz sa stretávam s pojmom schéda. Je to etiketa, ktorá obsahuje informácie o názve rastliny, mieste a dátume jej zberu, aj meno toho, kto položku našiel a kto určil.

„Toto je schéda, na ktorej je napísané Rosa californica var. ultramontana, culta, znamená pestovaná, in h., teda in horto, v záhrade, Rudolfi Geschwind, Carponae, čiže Krupina. Dátum 24. august 1892, legit. Andrej Kmeť, znamená, že to zbieral sám Andrej Kmeť,“ poučí ma kurátorka. Na to, že ruža predo mnou má takmer stotridsať rokov, je stále plná farby. Najmä listy, na ktorých dokonca nevidno ani stopy po čiernej škvrnitosti, múčnatke či hrdzi. Stotridsaťročné zdravé listy! Eva Uherčíková moje nadšenie schladí. „Na herbárové položky sa vždy vyberajú jedince zdravé a reprezentatívne.“

Rosa californica var. ultramontana

Revízie a digitalizácia

Ruže v herbári Andreja Kmeťa boli zrevidované Ivanom Klášterským, významným českým botanikom a rodológom, v nedávnej dobe aj maďarským rodológom Kerényim-Nagyom. Pri položke Rosa harrisonii z roku 1892 je priložený lístok s ručne písanými poznámkami a dátumom 1966. „Táto ruža bola podľa nových poznatkov v roku 1966 preurčená/revidovaná ako Rosa spinosissima x Rosa tomentosa, čiže ako kríženec.“ Všetko fotím. Sú to krásne obrazy.

Herbárové položky, ktoré prezeráme, majú aj štítok s čiarovým kódom. „To znamená, že sú zapísané v elektronickej evidencii botanického oddelenia,“ vysvetľuje mi kurátorka. V roku 2020 zakúpilo Prírodovedné múzeum SNM špeciálny skener a herbár aj digitalizuje, avšak zdigitalizovaný je zatiaľ iba zlomok. Táto zbierka je verejne prístupná pre odbornú verejnosť, navštevujú ju botanici zo Slovenska i zo zahraničia.

Schádzam zo schodíkov. Dofotené.

TEXT MARTINA ŠIMKOVIČOVÁ FOTO ARCHÍV PRÍRODOVEDNÉHO MÚZEA SNM