Jedným z najlepších obrazov Edmunda Gwerka z raného obdobia tvorby je maľba Chata Andreja Kmeťa na Sitne z roku 1921. Ide už o zrelé dielo, ktoré individuálnym spôsobom spracuváva motív, ktorý maliar nielen veľmi dobre poznal a denno-denne videl, ale bol s ním aj hlboko spojený. Výjav vyjadruje hlboké prepojenie medzi človekom a prírodou, neskôr aj s vesmírom.

Maľba sa spája s Gwerkovým pobytom v Nagybányi/Baia Mare, keď bol študentom na budapeštianskej akadémii počas vojnových rokov. V tom čase síce môžeme hovoriť o druhej, resp. tretej generácii maliarskej kolónie založenej na barbizonskom príklade, ktorej predstavitelia začali tvoriť v duchu post-impresionizmu a reagovali napríklad aj na fauvizmus, žiaci sa však stále držali pôvodných princípov plenérovej maľby.

Korekcie Slobodnej maliarskej školy v Nagybányi mal na starosti István Réti, profesor na budapeštianskej vysokej škole výtvarných umení. Ako Rétiho študent Gwerk prirodzene figuroval medzi jeho žiakmi. Tamojšie prostredi, ktoré bolo veľmi podobné jeho rodnej Banskej Štiavnici, mu zrejme nesmierne vyhovovalo.¹

Po návrate zo štúdií sa Gwerk v roku 1920 usadil na Sitne a žil na Chate Andreja Kmeťa pod Sitnom. V letných mesiacoch takmer ako pustovník, v zimných zas navštevoval európske veľkomestá a výstavy:

Striedavý pobyt vo veľkom meste a na samote bol preňho typický až do roku 1928, keď mal veľkú samostatnú výstavu v Bratislave.

V predmetnej maľbe sa dôraz kládol tiež na zachytenie atmosféry so stálym charakterom miesta, striedania svetla a tieňa a využitia slnečného svetla, na vnímanie a zobrazenie výjavov s reflexiami a valérmi.

Protiklad svetla exteriéru a tieňa interiéru maliar využíval najmä ako pôsobivý maliarsky prvok. Môžeme si len domýšľať, že tento kontrast súvisí s protikladom civilizácie a prírody. Človek sa z prírody vyčleňuje a zároveň – hoci len ako stafážová postava bez tváre – je súčasťou tohto sveta.

Toto dielo – spolu s ďalšími – zobrazuje výjav uchopený z interiéru, teda z tmavej miestnosti, do prírody. Tento nagybánsky model zabezpečuje veľa základných elementov prístupu k uchopeniu obrazu: využitie slnečného svetla, kontrast svetla a tieňa a v neposlednom rade prepojenie človeka s prírodou. Výjavy sú pritom zasadené do prirodzeného prostredia, sú nenútené, postavy pri každej činnosti sú zobrazené spontánne.

Gwerk si spôsob maľby, ktorý si sám osvojil, od barbizonských maliarov po impresionistov v roku 1931 zhrnul pod pojmom impresionizmus takto:

„V posledných desaťročiach minulého storočia ovládol európske umenie impresionizmus, ktorý vyšiel z Francúzska. Začal sa v maliarstve a jeho podstatu môžeme najkratšie a najvýstižnejšie vyjadriť formuláciou Zolovou. Podľa nej je impresionizmus kus prírody prefiltrovaný cez temperament osobnosti. Kus prírody, to je podstata, ktorá sa potom sublimuje temperamentom, čiže individualitou umelca. Impresionista je protikladom akademika, ktorý vychádza z obsahu a remesla; impresionista si necení obsah. lebo nie je rozprávačom, neopisuje, ale svoje formy rozvíja na základe dojmu, ktorým naňho zapôsobila príroda. Príroda nie je pre neho iba človek, akt – ako u maliarov predošlých období – ale predovšetkým krajina: tak vzniká maľovanie na voľnom vzduchu, tzv. plain air, ktorý namiesto obrazov starých, tmavých ,galériovýchʻ tónov prináša na plátno žiarivé svetlá a obdivuhodné pestré farby; remeselnícka maliarska zručnosť dosahuje v ňom istú úroveň, a to zabezpečilo maliarskym dielam impresionistického maliarstva navždy dôstojné miesto vo všeobecnom vývine umení.“³

——————————————————————————————————–

1 V literatúre o Nagybányi sa o jeho pôsobení v maliarskej škole nachádza nejeden záznam. V roku 1914 v súpise ešte nefiguroval, ale v Rétiho zozname sa nachádza v rokoch 1915 a 1917 a v zozname v časopise Nagybánya v roku 1918. Jeho pobyt v letnej škole v Nagybányi je teda doložený v rokoch 1915, 1917 a 1918. V neskoršom období ju navštívil ešte aj v máji 1929.

2 Rozhovor s Edmundom Gwerkom. In Este, 15. 6. 1926, s. 26 – 27.

3 GWERK, Edmund. Súčasné umelecké úsilia. Rukopis, 1931, prednáška pre rozhlas v maďarskom jazyku. V slovenskom jazyku citované podľa: BAKOŠ, Oliver. O umení. Edmund Gwerk. Bratislava: Pallas, 1975, s. 31.

TEXT ZSÓFIA KISS-SZEMÁN

FOTO NA TITULKE Chata Andreja Kmeťa na Sitne, 1921, olej, plátno, 56 x 51 cm, značené vpravo dole: Gwerk 921, Slovenské banské múzeum, Galéria Jozefa Kollára, UH 3234.

Výstava Edmund Gwerk, kurátorka Zsófia Kiss-Szemán, putovala z Galéríe mesta Bratislavy do Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici a aktuálne prebieha od 23.10.2021 do 30.1.2022 v Stredoslovenskom banskom múzeu v Galérii Jozefa Kollára.