Čo čítaš ?

„Ro-zu-miem”!
Štvrtý riadok odspodu strana 522. Veta z knihy, ktorú čítam.
„Smiech“.
Napísal, ale nesmial sa.
„Smiech“.
Napísal, ale už sa zasmial.

Čo sleduješ?

Sledujem svoj odraz, ako kráčam v kruhu, rozmýšľam alebo skôr vypínam pri totálnych banalitách, nedáva to zmysel. Skúšobná doba a zlom už dávno odozneli a ja stojím tam, kde pred rokmi.                                                                                                                                                                   

„To hovorí ona! Nie ja“!  Starnem a bojujem s tým, pričom dobre viem, že som prehral.

„Nekonzumuj a budeš žiť dlhšie.“ Pozerám naň, ako každý deň drie a pije a uvažujem či som mu podobný. Dúfam, že nie. (Peter)


Nad čím premýšľaš?

Zbieram a čakám pokiaľ nepríde a, keď príde, pretože ona vždy príde, tak ju uložím a starám sa o ňu. Analyzujem a mením ju v hlave. Občas na ňu zabúdam a potom ju znova pitvám, deformujem a v tom pravom čase ju vytvorím. Na ničom inom nezáleží.

Kam chodievaš ?

Vstávam skoro ráno, pretože som ranný vták alebo skôr vstávam kvôli tomu rannému vtákovi, ktorý tu každé ráno vrieska. Zatváram okno, znova si ľahnem a spím.
Občas, ale vstanem a niekam si zájdem, napríklad na ulicu, kde hľadám toho hlučného vtáka.  Možno to nie je vták, ale sviňa.
„Smiech”.
“Jediný, kto sa tu baví, si ty”!

PS: F.M Dostojevskij – Bratia Karamazovci, niekde som počul, že je to najlepšia kniha na svete, tak som si ju chcel prečítať.

Peter Maščák je vizuálny umelec. Jeho posledná výstava je v dvojici s Marošom Kontrošom pod názvom Till the End of the World vo Východoslovenskej galérii v Košiciach do 9.7.2023. Slovami kurátora výstavy Adama Macka obracia pozornosť k permanentnému ohrozeniu v našich životoch a k tomu žiť si svoju katastrofu.

FOTO Bruiise 0, olej na plátne, bukové drevo