Kto sú Devy. Maidens v básniach a na ilustráciách Oľgy Urminskej? A ako pre ne vznikala umelecká forma?

V Devách (po anglicky Maidens), v básniach a ilustráciách čitateľov Oľga zoznamuje s mladými ženami ktoré poznala v USA – hlavne v komúnach, kde sme žili počas vojny vo Vietname.  Stretla ich v New Yorku, Kalifornii a hlavne na Havaji. Napríklad jedna báseň je o deve z Kalalau údolia – naj-najprístupnejšieho údolia na tomto ostrove – kde sme žili v jaskyni, keď sme prišli na tento ostrov ako bezdomoví.

Ich mená nespomína, len ich krásne, pokojné melancholické duše a ich auru. Každá deva je iná, ale každá žiari pokojom a láskou.  25 básní tejto zbierky je ilustrovaných Oľginými kresbami týchto diev– kreslenými z pamäti ale realisticky. Jedna z ilustrácií, ktorú sme dali na obálku, je deva v kostýme. Boli to síce nudisticko-budhistické komunity, nuž ale my všetci sme dáke to oblečenie predsa len mali – čiastočne keď bolo v decembri/januári chladnejšie, čiastočne, keď sme šli do mestečka Kapaa nakupovať a čiastočne kvôli sviatku ‘Renaissance fair’. Oficiálna „Renaissance fair“ sa tradične konala 11. februára – v sviatok medoviny. Bol to sviatok hudby, kostýmov a tradičných remesiel. Špecificky na Kauai sa tento sviatok oslavoval hlavne na území botanickej záhrady ktorá sa volala Allertonova botanická záhrada, dnes už premenovaná na Južnú Pacifickú Botanickú záhradu. Mali sme teda kostýmy z obdobia napríklad renesancie – ale tie sme občas nosili aj kedykoľvek len tak aby sme neboli v súčasnosti – v období vojen – v USA, v období tej Vietnamskej.

Oľga a Big Mike v komúne

A ako pre ne vznikala umelecká forma? Nuž každý cyklus Oľginých básní má inú formu – vhodnú pre ten ktorý cyklus.   Tento má až biblickú– slová sa opakujú – naznačujú večnosť a ‚hudobnosť‘ duše/duší.  Tieto básne vznikali veľmi postupne.  Z prvých zápiskov na obálkach z účtov od elektriny či vody alebo plynu, ktoré boli písané narýchlo aby zachytila pocit spomienky – preto sú rukopisy prvých verzií ťažšie lúštiteľné.  Novšie a novšie verzie, ktoré sú písané čoraz zreteľnejšie a v ktorých zmenila tu-a-tam slovíčko a spôsobila tým úžasné zlepšenie básne plus občas skrátenie textu čím sa pocit zhustil/zintenzívnil, a/alebo pridala strofu, čím sa báseň objasnila, ako keď vyjdeš na príkru skalu a naraz sa Ti rozšíri obzor do prekvapujúcej inej časti krásy – v tomto prípade duše dotyčnej.   

Oľga k máloktorým z týchto básní pridala dátum, ale keďže boli často písané na použitých obálkach z prijatej korešpondencie, tak z poštových pečiatok vidno ako pri mnohých básňach prebehli roky, kým dozreli do konečnej formy.  Niektorí úžasní básnici ako Bob Dylan sú veľmi spontánni – on napísal tu-ktorú báseň na posedenie.  Iní úžasní básnici vybrúsili svoje šperky rokmi prepisovania ako Leonard Cohen.  Dva štýly prístupu a väčšina básnikov spadá niekde medzi tieto dva protipóly. 

Je Oľga beatnická poetka? Mohol by si povedať niečo viac o jej vzťahu k beatnickej poézii a beatnickej komunite?

Pohľad na Oľgu ako beatnickú poetku je veľmi výstižný a lichotivý, ale ona ako umelkyňa by sa tak nenazvala. Pre mňa bola Oľga nielen „beat umelkyňa“. Mali sme svoj vlastný druh beatnického života, cestovali sme po svete, veľa času bez peňazí a bez plánu, len sme hľadali svoj spôsob života. Ale Oľga sa nikdy nevidela ako  nasledovníčka nejaký konkrétny myšlienkového smeru. Mala veľa vplyvov, čerpala z rôznych umeleckých, literárnych a hudobných hnutí, ktoré oceňovala, a formovala si svoj vlastný štýl.

Je pravda, že okrem iného bola inšpirovaná aj beat umelcami staršej generácie, ktorí boli známi nielen v USA, ale Ginsberg dokonca aj v Československu, kde ho takzvaní komunisti vyhodili.  V angličtine ‚be beaten‘ znamená ‚byť bitý‘ a z toho je meno hnutia Beatnikov.  Preto by sme mohli nazvať všetkých (dobrovoľne aj nedobrovoľne) nezapojených československých umelcov po 68om beatnickými umelcami.  Tých, ktorí emigrovali a trpeli tak, alebo tých, ktorí ne-emigrovali a trpeli ináč

V New Yorku boli Ginsberg a Peter Orlovský našimi susedmi, žili o šesť ulíc ďalej, my sme boli na 8 východnej a oni na 2 východnej. Žili v činžiaku, v ktorom žili ľudia, ktorí mali škôlku, v ktorej som nejaký čas) pracoval.  To bola škôlka pre  deti, ktoré sa s rodičmi vrátili do USA z Grécka, kde žili v umeleckej komúne, ktorá sa dostala do problémov kvôli jednému z jej členov. Išlo o spisovateľa, ktorý napísal a publikoval zakázanú biografiu Howarda Hughesa. Aj keď ta komúna bola na akomsi gréckom ostrove, tie deti boli také mestské, že keď som im chcel ukázať ako pestovať jahody v kvetináči, boli prekvapené, že jahody sú z rastliny.  Tak som sa ich spýtal odkiaľ si myslíte, že sú jahody?  „Z obchodu“ odvetili.  „A odkiaľ prišli do toho obchodu?“  „No z iného obchodu.“ 

Beatnici boli z inej generácie, Ginsberg bol iod Oľgy o 23 rokov starší. Videli sme ho občas šľapať do samoobsluhy, ktorá bola o tri domy ďalej od nás.  Smerom k Washington Square parku bol opustený kostol, kde mali Ginsberg, Orlovsky a ich kamoška uužasnee čítania poézie. On mal uuužasnyyy hlas – to nie je zachytené na nahrávkach – ako mnísi v pravoslávnej cirkvi.  Pred recitovaním spieval dlho dlho budhistické Ohm, ohm dlllhanskeeee ohm … . Ja som si donedávna myslel, že poetka, ktorá tam tiež recitovala a mala veľmi dlhý a veľmi hrubý vrkoč bola Patti Smith, ale teraz keď pozerám na Intenet nemôžem náisť jej foto z toho obdobia s dlhými vlasmi, tie má na novších fotografiách.

Aj ostatní z íBeat Generation, básnici, boli staršej generácie – Ferlinghetti bol ešte starší a samozrejme, že sme boli v jeho knihkupectve a vydavatelstve zvanom ‚City lights‘, keď sme žili v Kalifornii.  On boli čosi ako svetlo v tom tmavom období.

V New Yorku bola Oľga členkou klubu spisovateliek. Čítala svoje básne, hovorila o svojom písaní, kde publikovala okrem havajského kultového umeleckého časopisu Bamboo Ridge?

Nuž v Manhattane chodila na také schôdzky  s malilinkým Olegom, chodievala s nimi tiež na výlety, kde si čítali a diskutovali, čo napísali, ale Oľga len  počúvala pretože jej angličtina bola vtedy len pasívna.  Ale na Kauai už aj písala, čítala a diskutovala.

Večer čítania poézie pri príležitosti vydania Bamboo Ridge

Havajskych a Kauaiskych umeleckých publikácií bolo viacero. V knihe Star Song sú uverejnené jej básne – ‚An Ordinary Day of an Artist‘ (Obyčajný deň umelkyne)  a ‚Sitting in the Public Library of Island of Kauai‘ (Sedím v knižnici na ostrove Kauai) a v knihe Now We Are Islanded Together je publikovaná jej báseň „After restoring a painting damaged by hurricane Iwa“ (Po reštaurovaní maľby poškodenej hurikánom Iwa) a tiež krátka poviedka „The Surrinam Cherry Jam“ (Džem zo surinamských čerešní). Jedna z univerzít v Honolulu získala nedávno grant na digitalzáciu Bamboo Ridge. Požiadali nás aj o audiozáznam Oľginho čítania jej poézie, Oleg ako malý ju nahral, ale tá nahrávka je taká nekvalitná, že sa nedá použiť.

ROZHOVOR S VLADIMÍROM W.ROSENFELDOM VIEDLA IVANA KOMANICKÁ

FOTO ARCHÍV AUTORA