Slovensko sa po desiatich rokoch opäť stáva členom Svetovej ružiarskej federácie po Rosa Klube, ktorý sa stal členom v roku 1997 a bol ním až do roku 2013 a ktorý reprezentovali šľachtiteľ František Glváč či docentka zo Zvolenskej univerzity Mária Števulová. Ako budete nadväzovať na výsledky jej činnosti a čím plánujete prispieť v najbližších rokoch v rámci medzinárodnej spolupráce? S akými očakávaniami a s akými návrhmi vstupujete do Svetovej ružiarskej federácie?

Sme veľmi radi, že sa nám podarilo stať sa členom Svetovej federácie ružiarskych spoločností a môžeme plnohodnotne reprezentovať Slovensko. Našou snahou je predstavovať tradíciu pestovania ruží a prácu ružiarov na Slovensku.  Veríme, že takto spojíme ľudí, ktorí sa venujú pestovaniu či šľachteniu ruží, ako aj obdivovateľov a  milovníkov ruží v našej krajine. Zároveň by sme sa chceli zúčastniť regionálneho konventu WFRS vo Švédsku v roku 2024 a prezentovať činnosť slovenských ružiarov.

Na prácu našich predchodcov Rosa Klubu Bratislava, neskôr premenovaného na Slovenskú národnú ružiarsku spoločnosť nadväzujeme takmer všetkými našimi aktivitami, pretože aj Ružiarska spoločnosť Márie Henriety Chotekovej bola v rokoch 2008 – 2013 súčasťou tohto združenia. Okrem toho ruže spájajú ľudí a vytvárajú dlhoročné priateľstvá, takže dnes nám veľmi chýbajú ľudia ako Milan Malík či pani Mária Števulová, ktorí už nie sú medzi nami. Veľmi nás teší, že táto ružiarska esencia funguje a naďalej spája ľudí, vďaka čomu sa nám podarilo stať sa členom Svetovej federácie ružiarskych spoločností. Bez spolupráce s Vami so šéfredaktorkou časopisu pre druhú kultúru Slovak Roses Ivanou Komanickou a ostatných ľudí, ktorí nás podporovali by to nebolo možné.

Grófka Mária Henrieta Choteková bola ružiarska osobnosť európskeho významu, dôležitá je jej spolupráca v regióne Strednej Európy., s českými či nemeckými šľachtiteľmi. Je tento región v kontexte ružiarskej federácie naďalej hlavným partnerom? Aké spolupráce či projekty sa rysujú? 

Našim stálym a dlhoročným partnerom je Rosa Klub Českej republiky. Ružiarska spoločnosť Márie Henriety Chotekovej pravidelne publikuje v ročenke Rosa Klubu Českej republiky a zúčastňuje sa zasadnutí výboru RK ČR. Spolupracujeme predovšetkým na historicko-výskumných projektoch, ktorými dokumentujeme históriu šľachtrenia ruží v bývalom Československu.

Návšteva v súťažnom rozáriu v Hradci Králové apríl 2023, vpravo predsedníčka Ružiarskej spoločnosti M.H. Chotekovej Alenka Krátka a podpredseda Rosa klubu Českej republiky Stanislav Konštacký, vľavo podpredsedníčka Ružiarskej spoločnosti M.H.Chotekovej Jana Hutťanová

Hlavným našim cieľom je zachovať odrody ruží vyšľachtených na Slovensku, preto nadväzuje aj spoluprácu so súkromnými záhradníctvami v Českej republike, ktoré sa zaoberajú šľachtením ruží a dokážu tieto ruže uviesť do predaja. Zvyšujeme tak udržateľnosť zachránených pôvodných slovenských ruží, ktoré sa tak ľahšie dostanú k pestovateľom a záhradkárom. Výborné skúsenosti máme s Miloslavom Šípom z Ružovej a okrasnej škôlky v Skaličanoch, ktorý ako jediný má k dispozícii časť zbierky ruží šľachtiteľa Szilvesztra Gyoryho a so Záhradníctvom manželov Škapíkovcov v Čejči, ktorí s nadšením uchovávajú ruže šľachtiteľov Františka Chorváta a Štefana Dolinaya, samozrejme so súhlasom rodinných príslušníkov šľachtiteľov.

Z osobného archívu Františka Chorváta

Každá národná ružiarska spoločnosť poznáva a propaguje svoje ruže, Vaše posledné projekty sa týkajú výsadby genofondu ruží československých šľachtiteľov v Kaštieli v Dolnej Krupej a príprava monografie o týchto šľachtiteľoch z rukopisu historika ružiarstva Mariána Kováča. Ako postupujú tieto projekty a aké sú výzvy, s ktorými sa musíte popasovať? 

V súvislosti so záchranou slovenských ruží vznikla otázka vytvorenia zbierky genofondu ruží v Dolnej Krupej, kde vznikla záchranná výsadba ruží. Tento priestor na vybudovanie genofondu ruží nie je úplne ideálny. Kaštieľ a park Dolnej Krupej je v správe Slovenského národného múzea  – Hudobného múzea a z dlhodobého hľadiska nemusí byť pestovanie ruží prioritou majiteľa nehnuteľnosti. Napriek tomu sa snažíme sústrediť odrody ruží slovenských šľachtiteľov na jedno miesto. Tento rok sa nám podarilo získať už takmer zabudnutú ružu ´Ferka´ vyšľachtenú Michalom Sekáčom v roku 1994. Zároveň mapujeme lokality, kde sa tieto ruže vyskytujú či už ide o verejné botanické záhrady alebo súkromných pestovateľov.

„Ferka“ (Sekáč, 1986), miniruža, sport „Eastern Morning“ (Moore, 1960), foto: V.Ježovič

Výsledky vedecko-výskumnej činnosti z oblasti histórie šľachtenia ruží budeme publikovať v pripravovanej publikácii Šľachtitelia ruží na Slovensku. Momentálne zbierame a zhromažďujeme údaje z osobného a pracovného života šľachtiteľov ruží, ktoré získavame bádaním v archívoch, z písomnej pozostalosti historika ružiarstva Mariána Kováča a od rodinných príslušníkov šľachtiteľov.

Z archívu historika ružiarstva Mariána Kováča

Publikácia po prvýkrát predstaví všetkých šľachtiteľov na Slovensku s lexikónom doteraz známych ruží týchto šľachtiteľov: Rudolfa Geschwinda, Márie Henriety Chotekovej, Františka Chorváta, Michala Sekáča, Viery Višňovskej, Františka Glváča, Štefana Dolinay, Szilvesztera Györy, Vladimír Ježoviča a šľachtiteľov plodových ruží Jana Šimánka a Jozefíny Pišťankovej. Plánujeme ju vydať v roku 2025, no už teraz sa objavujú zaujímavé doteraz neznáme zistenia o šľachtiteľoch ruží a ich ružiach. Ruže vyšľachtené na Slovensku sú krásne, jedinečné a preto je dôležité ich zachovať nielen v arborétach ale aj v našich záhradách.               

ROZHOVOR S JANOU HUTŤANOVOU VIEDLA IVANA KOMANICKÁ