čo čítaš

Čítam prakticky neustále, zvlášť teraz, keď veľa nepíšem a nežijem príliš tvorivo. Knihy si vždy vyberám podľa momentálnej nálady. Cez víkend to bola kniha Samota súčasného poľského autora, ktorého som zhodou okolností mal možnosť počas festivalu Novotvar spoznať aj osobne, Huberta Klimko-Dobrzanieckeho. Knihu som už raz čítal a znova sa k nej s radosťou vrátil. Práve pri druhom pomalom čítaní som si v plnej šírke mohol vychutnať autorov brilantný jazyk a zmysel pre čierny humor. Myslím, že text by vedel nadchnúť aj takého Ballu. Naozaj pôsobivé čítanie. Každopádne od pondelka, keď doma čakám na výsledky PCR testu, musel som zmeniť aj prístup k výberu textov. Musím sa uspokojiť s vlastnou knižnicou a tak som sa rozhodol vyberať autorov podľa náhodného poradia, v akom sú zoradení v mojej knižnici po poslednom maľovaní bytu. V pondelok to teda bol Kurt Vonnegut a jeho Bitúnok č.5, dnes som otvoril Kontrapunkt Aldousa Huxleyho. Uvidím, ako dlho vydržím pri tomto náhodnom kľúči.

čo sleduješ

Pred časom mi prestal fungovať diaľkový ovládač k televízoru a žiadny náhradný sa mi zatiaľ nepodarilo zohnať, takže som sa naučil vždy hodinu pred spaním pri svetle malej lampy hľadieť do steny. Je to oslobodzujúce. Človek tak môže sledovať vlastné filmy v hlave. V podstate ako schizofrenik mám rád monotónne veci. Pred spaním pokiaľ možno čo najmenej vzruchov. Jednoducho rád pozorujem tiene na stene. Na jeseň tu boli kolotočiari a rozložili si hlavný stan pred hotelom Centrum, teda temer rovno pod mojimi oknami. Zo začiatku ma to vyrušovalo, ale rýchlo som si zvykol na ich farebnú hudbu, ktorá sa cez okno zrkadlila na mojej stene. Dokonca mi teraz trochu chýba, ale aj ticho dokáže byť veľmi podnetné a liečivé.

nad čím premýšľaš

Posledný polrok hlavne nad smrťou a čo bude po nej. Tých alternatív je niekoľko. Okrem tradičnej kresťanskej, ktorá nám dáva na výber len medzi nebom a peklom, je tu aj buddhistická koncepcia posmrtného života. Teda buď znovuzrodenie v novom tele alebo sladké splynutie s prázdnotou na konci celého cyklu. Táto alternatíva ma priťahuje čoraz viac a viac.

kam chodíš

Prakticky všetky lockdowny som strávil v prírode a na prechádzkach. Podarilo sa mi postupne prestať piť a fajčiť. Začal som pravidelne športovať a dokonca si začal robiť aj trocha naivné plány do budúcnosti. Minulé Vianoce však všetko skrachovalo. Vrátila sa chronická nespavosť a s ňou i depresie. Celý minulý rok som vlastne strávil ako pokusný králik svojej psychiatričky. Nakoniec po roku a pol abstinencie som sa zasa vrátil k pivu. Nebolo to ľahké. Po zatvorení legendárnych Legionárov som sa ako bývalý štamgast, ktorý v tejto krčme strávil dvadsať päť rokov svojho života ocitol v pozícii bezdomovca. Hľadanie nových priestorov, kde by človek mohol nerušene civieť do steny bez obťažovania zo strany intoxikovaných indivíduí sa ukázalo ako náročné. Nakoniec však bolo hľadanie korunované úspechom. Našiel som krásne podzemné nefajčiarske priestory päť minút chôdze od bydliska. Takže sa toho zas tak veľa nezmenilo.

TEXT ĽUBOŠ BENDZÁK

Autor je básnik, české vydavateľstvo Dybbuk pripravuje v edícii Ópium poézie vo výbere Michala Jareša jeho básne pod názvom Bude to tým počasím.