Žurnál

Denník španielskeho záhradníka

Vo februári je tu nádherne. Čistíme palmy, ktoré sa vysádzajú na veľkých trávnatých plochách, kde v lete chránia trávnik pred silným slnkom. Taká Palmová alej v Elxe, tá je veľmi známa. Vraj je veľmi pekná. Ešte som tam nebol, paliem mám dosť v záhradách.

Fénix Canaria je pôvodne zo západnej Afriky a Kanárskych ostrovov a na Iberský poloostrov bola dovezená. Washingtonia je jedna z najvyšších paliem v meste. Je pôvodne z Mexika, z púšte Sonora. Washingtonia robusta je rozšírená aj v teplých oblastiach Európy a dorastá až do dvadsať päť metrov ale najvyššiu, čo som videl a ktorú sme čistili mala osemnásť.

Lezú na nich ,,los palmeros,, chlapci horolezci a čistí sa mačetou. Je to nebezpečné, ale dobre platené. Palmy sa v prirodzenom prostredí nečistia a listy vyschýnajú a tvoria takzvanú sukňu, ale je to nebezpečné kvôli požiarom. Keď to horí, je to ako fakľa. Ja tam neleziem, ja to len vybavujem, som potápač nie horolezec.

Na lezenie na palmy sa používajú tzv,, bicicletas,, to sú také oceľové pásy upnuté okolo kmeňa, a špeciálne stupačky v nich. Palmero musí byť ešte istený lanom okolo palmy.

Pred časom sa používali také bodce upevnené v topánkach, podobne ako sa lezie na telegrafný stĺp, ale jednak je to nebezpečné a potom v kmeni ostávali diery, ktoré využívali chrobáky na kladenie vajíčok a následne sa larvy živili palmou až došlo k narušeniu kmeňa a staticky to palma nevydržala, čo pri tých rozmeroch je katastrofa, keď sa v polovici palma zlomí. Je tu toľko potvor, s ktorými bojujeme, ale to je na samostatný text.

TEXT MIŠO MAREK