Čo ste vysievali v poslednom čase?

Ešte koncom novembra 2021 som obral pár šípok z ´Butterscotch´, dve zámerne opelené, ostatné z voľného opelenia. Ružu mám od Ing. Glváča a tvorí dosť šípok s obrovskými hranatými semenami. Koncom roka som skončil na čísle výsevu 60. Pred jedným domom na Borovianskej ulici vo Zvolene majú vysadenú žltú ružu ´Casanova´ a je obsypaná veľkými guľatými šípkami; samozrejme som neodolal.

Ktorý semenáč má najbližšie k uvedeniu?

Minulý rok predstavil Miloslav Šíp na výstave ruží v Blatnej moju ružu, ktorá ešte nie je pomenovaná. Je to semenáč ruže ´Alchymist´, ruža je popínavá, ale  nie je taká robustná ako ´Alchymist´, je voňavá a opakovane kvitne. Na výstave ju vraj jedna návštevníčka navrhla pomenovať po svojej vnučke.

Semenáč ´Alchymist´

Ako by ste ju nazvali?

Rád by som jej dal meno ´John Hartford´. Je to môj obľúbený bluegrassový hudobník a rád by som ružu pomenoval po ňom. Mal by som sa spojiť s jeho manželkou a deťmi, či budú súhlasiť.

A aký je Váš posledný kríženec, ktorý zakvitol ?

Kríženec s ´Madame Boll´. Je to stará plná ruža, staroružovej farby, skúšal som ju krížiť s Geschwindovou ´El Arianou´, pomerne plnou, mäsovo ružovou. Výsledok je prekvapujúco jednoduchá červená ruža s bielym stredom, ktorá má listy ako stará ruža. 

Ako dlho ste čakali na kvitnutie?

Asi dva tri roky, vyzerá, že táto ruža kvitnutie nebude opakovať, že bude kvitnúť iba raz v roku.

Ste trocha kritický k tomu, aby sa kvôli remontantnosti do ruží rýchlo dostávala ázijská krv. Vyjadrili ste sa, že šľachtitelia málo pracujú s opakovane kvitnúcou ružou damascénskou, použil ste ju pri krížení?

Skúšal som vysievať aj z R. damascena semperflorens; jeden semenáč má prázdne ružové kvety a robí skôr guľaté šípky než fľaškovité, ako má matka. Druhý rastie v Arboréte Borová hora TU Zvolen a má poloplné, sýto ružové kvety.

Semenáč R. damascena semperflorens

Skúšali ste Rosa rugosa?

Páči sa mi ´Rothes Phänomen´, má veľmi veľa pigmentu, takže ešte aj kôra je na reze fialová; kvitne celý rok,  je robustná a zdravá. Vysieval som rugózy z voľného opelenia, aby som zistil, čo to dá.

A čo ste zistili?

No nič moc. Napríklad z odrody ´Roseraie de l´Haÿ‘ vzišli ostnité semenáče s prázdnym ružovým kvetom a malými lupienkami. Podobnú rastlinu som kedysi našiel v parku pri zámku v Lednici na Morave. Semenáče z odrody ´Rothes Phänomen´ mi zatiaľ nekvitli.

Poviete nám niečo k vášmu krížencu Rosa rugosa x Rosa glauca?

Na platforme Help me find mal jeden člen tohto kríženca, ale nebol ochotný sa podeliť o semienka, tak som skrížil bordovo kvitnúcu rugózu s našou ružou sivou (R. glauca). Kríženci mali tmavé, užšie korunné lupienky a rovnako užšie, sivozelené a vráskavé listy. Kvitli iba raz.

Rosa rugosa x Rosa glauca

Takže robíte aj kríženia medzi druhmi. Ktoré boli pre Vás zaujímavé?

S už spomenutou ružou vrásčitolistou, sivou a hrdzavou (R. rubiginosa).

Semenáč z ruže ´Svetlana´(Mičurin, 1902), hybridu ruže Rubiginosa

A s Rosou pendulina? S tou tiež pracujete opakovane.

Opelenia s ružou previslou (R. pendulina), najmä jej odrodou ´Plena´ sa mi síce daria, ale dávajú veľmi málo semenáčov, tiež potrvá dlhšie, kým zakvitnú. Zatiaľ nezakvitol ani jeden. Skúšal som ju tiež krížiť napríklad s ružou bedrovníkolistou (Rosou pimpinellifolia), ale tiež z toho zatiaľ nevzniklo nič poriadne…

Upozornil ste ma aj na ružu ´Morlettii´, hybrid ruže čínskej a ruže previslej, jeden z mála dochovaných z 19. storočia….

Lenže ´Morlettii´ nerobí šípky a aj peľ sa zdá byť slabý, neklíčivý, skoro nič sa neopelilo, takže výsledkom je veľa neúspešných krížení.

Jeden semenáč som si od Vás odniesla, nezvyčajný kríženec ´Morlettii´ a Rosa helenae …

Má taký obyčajný biely kvet, je to menší ker, asi do metra. Ale potreboval by poriadnu výsadbu, niekde na plnom slnku. Dá sa s ním však do budúcna pracovať, vzhľadom na otužilosť oboch rodičov.

´Morlettii´ a Rosa helenae

Čo Vás zaujíma na ruži previslej?

Že pekne vonia, niektoré pôvody majú zaujímavý odtieň ružovej a najmä sú bez ostňov. Rozširujú sa koreňovými odnožami, teda sa ľahko množia.

A máte takú vyšľachtenú ružu? Bez ostňov, plnokvetú, voňavú?

No práveže ešte nemám. A to by bol ideál. Na farbe až tak nezáleží. Ale aby voňala a bola bez ostňov. Z ´Veilchenblau´, čo je stará bezostná ruža mám nejaké semenáče, ale tie sú dosť podobné materskej odrode.

Semenáč ´Veilchenblau´

Naštartovali ste svoju šľachtiteľskú kariéru celkom úspešne, hneď na začiatku ste uviedli sériu miniruží, miniatúrnych hybridov ruže vždyzelenej. V Arboréte Borová hora TU Zvolen je celá séria týchto krížencov.

Ukázalo sa, že ruže predsa narastú väčšie, tak do jedného metra. To bolo ale všetko z jedného výsevu. Zaujímavé na tom ale bolo, že sa to všetko rozsypalo, ruže sa na seba vôbec nepodobajú, každá je trocha iná.

´Ruženka´(Ježovič, 2008), ´Černica´(Ježovič, 2009), ´Ružovienky´ (Ježovič, 2009) a ´Ruži 1´ (Ježovič, 2009)

Sú to teda krížence ruže vždyzelenej?

Tak som to mal poznačené…

A otcovská rastlina?

Je to z voľného opelenia.

A materská rastlina? Bol to hybrid ruže vždyzelenej?

Nie, botanická ruža. Preto hovorím, že sa musela stať nejaká chyba v evidencii, lebo nie je možné, aby z obyčajnej botanickej ruže z voľného opelenia vznikli takéto ruže. Neviem. Neviem si to celkom vysvetliť.

´Ruži 2´ (Ježovič, 2009) Ruži 2 a ´Čipka´ (Ježovič, 2009)

Skúšali ste ďalej pracovať s týmito miniatúrnymi hybridmi ruže vždyzelenej? Predsa málo sa s ružou vždyzelenou pracuje a má výborné vlastnosti aj v našich podmienkach, je mrazuvzdorná aj odolná voči suchu…

Mal som iba výsevy druhu, ktoré mu ostali verné. Ale mám v pláne aj použitie prvokrížencov.

V tom období ste krížili aj ďalšiu európsku a vlastne domácu ružu, ružu poľnú (Rosa arvensis), skrížil ste ju s ružou mnohokvetou (Rosa multiflora) a vznikla ´Baletka´. Poviete nám niečo viac o tejto ruži?

´Baletka´ bola náhodný semenáč, ktorý sa našiel v Arboréte Borová hora. Pri návšteve arboréta si ju všimli Pelcovci; ja som ju len pomenoval. Začali ju množiť. Je to popínavá ruža, má biele prázdne drobné voňavé kvety v početných súkvetiach, dorastá aj niekoľko metrov za rok. Môže sa použiť aj ako pôdopokryvná. Je otužilá. A poteší aj včely a včelárov.

Je to základ pre nové popínavé ruže?

Ak sa jej niekto ujme.

´Baletka´ (Ježovič, 1997) Rosa arvensis Huds. x Rosa multiflora thunb.

Takže na začiatku bola jedna úspešná chyba a potom sa už chyby neopakovali? Teraz je to už cielené, viete, čo chcete a usilujete o to?

Mám nejaké semenáčiky, idú kvitnúť, ale neviem, čo z nich nakoniec bude. Jedna je žltá, ale vyzerá, že to bude znova prázdny kvet, keďže má štíhly púčik. Ono vždy možno vychádzať z toho čo práve kvitne, aj keď peľ možno uskladniť a použiť aj neskôr. Ale vediem si už presnú evidenciu, aj keď niekedy zvedavé drozdy vedia odstránením menovky narobiť dosť chaos.

Robíte kríženia aj so starými nájdenými ružami….

Áno, ale minulý rok nič nevyklíčilo, tak ma to trocha odradilo. Veľa som toho opelil a nevyklíčilo nič.

Vysievate každý rok už vyše tridsať rokov. Stáva sa to?

Áno, nie vždy niečo vzíde.

Niektoré semenáče pozorujete aj niekoľko rokov?

Áno. Napríklad moju ružu ´Gallof´. Ukazuje sa, že je to tvrdá ruža, odolná voči mrazu, má to z galiky.

Je to žltá ruža?

Oranžová so svetlejším stredom.

Zaujímavá farba na galiku…

Peľ bol z oranžovej miniruže ´Orange Flame´. Farba je oranžovo ružová, ale mení sa, keď je mladá je viac oranžová, ale neskôr je viac do ružova.

Aký má vzrast, je to nízka ruža ako galika?

Vysoká, do metra a pol. To je zaujímavé, že? Rodičovská rastlina je miniruža a galika s nízkym vzrastom do jedného metra. A bohužiaľ je pichľavá. No čo s ňou? Preto je dobré vždy si matku vyskúšať, najskôr z voľného opelenia, čo to dá a keď dáva prázdne kvety, tak radšej s tým rýchlo prestať.

´Gallof´ (Ježovič, 2004), Rosa gallica x ´Orange Flame´ (floribunda, Williams, 1983)

Veľa semenáčov, ktoré máte sú krásne, poloplné, cítiť v tom istú estetiku a istý názor, dá sa o tom hovoriť aj takto..

Áno, dá. Príroda občas človeku nenápadne pomáha.

Ale ideál máte postavený niekde inde. A ruže vychádzajú inak.

Bohužiaľ. Možno by som si mal vytypovať bezostné ruže a krížiť ich medzi sebou a získať voňavú ružu a možno aj nejakú zaujímavú farbu. Ale lákajú ma aj ďalšie kombinácie.

Ale vy často pracujete so starými ružami, aj nájdenými, ktoré potom opeľujete modernými hybridmi.

Skôr s botanickými a asi to nie je dobrá ani krátka cesta.

Ak máte hybridy prvej generácie, potom isté veci ako opakované kvitnutie, sú zriedkavé. Máte nejakého kríženca už aj z vlastnej ruže?

Áno, ružu ´Rubigal´, to je kríženec spomínanej ruže ´Gallof´ s ružou hrdzavou (Rosa rubiginosa), má tiež jednoduché a malé kvety a listy voňajúce po jablkách, po ruži hrdzavej, kvitne tiež iba raz. Z ruže ´Rubigal´ mám ešte pár semenáčov, ale zatiaľ nekvitli, jeden sa chystal prvýkrát zakvitnúť minulý rok, ale puky už stihla oštikať kvetárka jahodová, zostal jeden. Zaujíma ma, čo dá ďalšia generácia. V prvej generácii sú tiež semenáče dosť podobné, v ďalšej by sa to malo viac rozsypať. Uvidím.

Takže sa dostávate už do druhej generácie. Koľko rokov to trvá?

Dosť dlho. Musia zakvitnúť, tieto nie sú opakovane kvitnúce, takže kým zakvitnú je to pár rokov, dva, tri, štyri roky ale niekedy aj viac.

Dá sa to urýchliť?

Preočkovaním na podpník. Silvester Györi to tak robil, keď sa mu niektorá ruža zapáčila, preočkoval ju na podpník, ona potom rýchlejšie rastie a skôr zakvitne.

A mutácie? Zaujímajú Vás? Odchytávate ich?

Ani nie, nie je tam stabilita.

Mali ste vo svojej šľachtiteľskej kariére nejaké inštitucionálne zázemie? Začínali ste ako pracovník Arboréta…

Áno, ale vtedy vlastne nebol veľmi čas, robil som to skôr úchytkom.

Čo Vás potom podnietilo k tomu, že ste začali vysievať viac?

Zaujíma ma kríženie. Ale všetko chce priestor.

Zmenil sa Váš pohľad na ruže, odkedy šľachtíte?

Ani nie. Ale chce to vytrvalosť. Silvester Györi robí veľké množstvo opelení ročne, štyristo alebo päťsto. Ja som urobil pár opelení, v porovnaní s ním je to nič. Pri takomto počte už dokážete niečo vyselektovať. A potom pracovať už s vlastnými ružami a vytvoriť líniu, ktorá nejako vyzerá a má dobré vlastnosti ako napríklad odolnosť v našich klimatických podmienkach, čo sa Györimu podarilo. Takže moje kríženie až také úspešné nie je.

Nejakí šľachtitelia, ktorí Vás inšpirovali?

V súčasnosti ani nie, ale z minulosti napríklad Morlet, ktorý krížil s ružou previslou (Rosa pendulina).  A potom tiež Kordes so svojou jarnou sériu Frühlings-. Tiež to bol experiment, jedna je medzi nimi plnokvetá (´Frühlingsduft´), ostatné sú jednoduché, ale majú zaujímavo sfarbený kvietok.

Použili ste ruže z tejto Kordesovej série pri krížení?

Iba semenáče z ´Fruhlingsduft´, zatiaľ nekvitli, vzhľadovo sú podobné ruži bedrovníkolistej (sú husto ostnité na tenkých konárikoch), teda materskej rastline. Čím viac semenáčov vyklíči, tým je napínavejšie, ako budú rásť a ako zakvitnú. Je v tom trochu pomalého adrenalínu.

Takže je to dlhá cesta, keď začínate s botanickými ružami.

Je to tá dlhšia cesta.

ROZHOVOR VIEDLA IVANA KOMANICKÁ FOTO VLADIMÍR JEŽOVIČ,ARCHÍV SLOVAK ROSES

FOTO NA TITULKE ´Ružovienky´ (Ježovič, 2009)