Slovenský prozaik Pavel Rankov aj o tom, ako prepadol čítaniu viacerých kníh naraz.
O básnikoch sa vravieva, že svoje okolie opisujú inak ako jazykom ľudí. Existujú aj básnici, ktorých citlivé oko zachytáva zlomky sveta zničených ľudskou rukou či samotným časom a predkladajú ho čitateľom s vierou spojiť ich s minulým.
V 10. ročníku súťaže Básne SK/CZ získal prémiu Maroš Bafia za svojho Prichádzajúceho chlapca. Jeho hlas môžeme počuť aj v novom autorovom texte.
Báseň Výročie napísal mladý maďarský básnik svojmu partnerovi ako darček pri príležitosti siedmeho výročia ich vzťahu v registrovanom partnerstve. Napísal niekoľko verzií tejto básne, pôvodnú maďarskú verziu zahodil. Potom napísal báseň ako sonet v angličtine a ten sa mu pozdával. Následne napísal báseň v maďarčine, ale už nie v sonetovej forme. Slovenský preklad Samuela Váhovského vychádza z angličtiny, ponecháva štruktúru sonetu.
Košický pesničkár Peter Milošovič nerád spieva svoje piesne dva krát. Jeho text nestojí na osobe, ale štafete; odovzdaní a prijatí roly.
Po prednese na regionálnom kole Hviezdoslavovho Kubína zaskočila Sára Tarnóciová porotu informáciou, že autorkou básne je ona samotná. V básni „Ženstvo“ počujeme silný hlas, ktorý vie, čo chce povedať.
Vizuálna umelkyňa a poetka Sára Biháryová často pracuje s celými situáciami a obrazmi. Tak je to aj v básni s názvom Tragická poetika.
Raný básnický cyklus slovenskej umelkyne a emigrantky z roku 1968 Oľgy Urminskej je o mladých ženách z prostredia komúny v Kalifornii nazvanej „The Land“. Lyrické opisy pracujúce s rytmom a opakovaním majú skoro až piesňový charakter a odkrývajú škálu emócií, životných postojov a hodnôt a sú na nich vidieť vplyvy ženskej beatnickej poézie. V preklade Samuela Váhovského.
Poetka Mária Ferenčuhová o svojej aktuálnej práci aj o jej hraniciach.
View More