Atlas Oblakov

Oceány padali
za hrany zeme
na kamene.
Vrátili sa
len oblaky.

Aspoň takto predkovia zvečnili začiatok sveta.

Keď ľudia bývali v mrakoch,
raj bol vyššie ako nebesá.
Chrámom vešali zvony,
aby sa neroztratili
vetry ovplyvňovali stav budov,
ľudia recitovali pranostiky.
 
 Všetci žili spokojne
 na skok od Slnka,
 krok od Mesiaca,
 až kým niekto nevymyslel dážď.
 
 Ten istý človek spadol z oblakov
 a na zemi ho nazvali anjelom.
 
 Aspoň takto predkovia zvečnili koniec sveta.