Obraz Kýra Veľkého, podobne ako život tohto antického panovníka, so sebou prináša viacero nezodpovedaných otázok. Tento obraz je jedným zo série zvanej Štyria významní vodcovia staroveku, zachytávajúcej Nina, mýtického zakladateľa Asýrskej ríše, Kýra Veľkého, zakladateľa Perzskej ríše, Alexandra Veľkého a Júlia Cézara.

Meno autora diela sa nachádza napísané na spodnom okraji obrazu, ktorý bol výrazne poškodený. Reštaurátorskými prácami sa podarilo odhaliť časť mena, vďaka čomu vieme, že obraz namaľoval istý Michael. Námetom mu bola predloha zo 17. storočia, ktorú spolu s nemeckými textami vyryl Gregor Fentzel (cca 1650). (Obrazy zo Stredoslovenskej galérie zodpovedajú Fentzelovým rytinám vrátane textu obsahovo aj typom písma).

Rok vzniku diela je podobne otázny, pretože hoci máme k dispozícii dátum, rok 1697, nevieme, či tento dátum autor prebral z rytiny alebo je to dátum vzniku obrazu.

Reštaurátorom obrazu bol Miroslav Slúka, ktorý pracuje pre Slovenskú národnú galériu na pracovisku vo Zvolene. Podľa Slúku sa jednalo o mimoriadne náročný reštaurátorský proces, ako z technologického hľadiska tak aj z hľadiska miery retuší.

Osobnosť Kýra Veľkého, ktorého život zachytáva obraz momentálne vystavený v knižnici Stredoslovenskej galérie, tiež vyvoláva otázky, pretože jediné záznamy, ktoré o ňom máme boli napísané gréckymi autormi. Tým sa podarilo zachytiť prevažne legendarizovanú verziu Kýrovho života.

Vieme ale, že na rozdiel od Nina, bol Kýros reálnym panovníkom, ktorého vládu datujeme do rokov 559 až 530 pred. n. l.. Za jeho vlády sa mu podarilo ovládnuť
Médsku ríšu, Lýdiu, Babylon a spraviť tak z malého regiónu na pobreží Iránu jednu z najväčších ríš dovtedajšieho sveta. Perzská ríša za Kýrovho života mala podľa odhadov 17 až 35 miliónov obyvateľov. Jeho hrobka sa dodnes nachádza v iránskom meste Pasargadai.

TEXT ALEX KRAJČO A MIROSLAV SLÚKA