čo čítaš

Práve čítam knihu How to stop fascism (Ako zastaviť fašizmus) od Paula Masona. Výborne v nej mapuje nárast krajnej pravice na celom svete. Súčasný fašizmus sa podľa neho nezameriava na obnovenie veľkoleposti národa, ale znovuzrodenie etnicity a rasy. Chce zachovať privilegovanosť, ktorá v nerovnom postavení vyplýva z rasy, pohlavia, náboženstva, triedy. Bojuje proti všetkým hnutiam, ktoré sa snažia dosiahnuť oslobodenia v týchto oblastiach. Nejde teda len o obranu triedy ako predpokladali tradiční marxisti, fašizmus je autonómny od kapitalizmu, a svoj odkaz dokáže komunikovať na podvedomej úrovni, takže naňho oháňanie sa štatistikami o nezamestnanosti nezaberá. Fašizmus pracuje s podvedomým strachom – so strachom z oslobodenia a na základe toho s ním treba aj bojovať.

Popritom čítam kolektívnu monografiu k Pražskej jari – reformnému procesu prebiehajúcemu počas socializmu, ktorý mohol viesť k revolúcii celého systému. Jej český názov znie Pražské jaro. Logika nového světa. Píše sa v nej o tom, ako ekonomické a sociálne problémy doviedli samotných komunistických funkcionárov a odborníkov k potrebe hospodárskej a politickej prestavby spoločnosti. Okolnosťami vyžiadané zmeny v riadení viedli k postupnému splnomocňovaniu pracujúcich a väčšej participácii občanov, ktoré mohli stalinský socializmus presunúť na celkom novú trajektóriu vývoja.

čo sleduješ

Naposledy som videl film Beautiful boy (Krásny chlapec) o boji rodiny so závislosťou ich syna. Film je postavený na syntéze reálnych denníkov syna, prepadajúceho závislosti a otca, ktorý sa mu snaží pomôcť zbaviť sa jej. Ako sa vyjadril autor predlohy, Nic Sheff, hlavná postava, ktorú hraje Timothée Chalamet, dobre vyjadruje vnútorný zápas, ktorým závislý prechádza. Na jednej strane sa hanbí za skutky, ktoré robí, no jeho telo je silnejšie a nedokáže mu vzdorovať. Preto prízvukuje, že o závislosti by sme mali hovoriť ako o chorobe, nie ako o voľbe, ako sa zvykne domnievať verejnosť alebo si nahovárajú samotní závislí. Pervitín sa stáva dostupnejším aj u nás, preto, keď sa o drogách a problémoch mladých nebudeme rozprávať a zároveň mať kvalitnú, na vede postavenú liečbu, prídeme o veľa mladých, skvelých ľudí.

nad čím premýšľaš

Od začiatku vojny na Ukrajine sa zaoberám tým, ako si ľudia rozlične vysvetľujú jej príčiny a súvislosti. Dochádzam k záveru, že ak chceme niečomu veriť, tak tomu veríme bez ohľadu na všetko ostatné. Túžba, aby sa veci dali znova do normálu a všetko bolo zase ako predtým je nielen detinská, ale aj nebezpečná. Je to jeden z politických trikov populistov – sľúbiť, že všetky problémy razom pominú a krízy sa vyriešia bez toho, aby sme sa museli nejako zmeniť.

kam chodievaš

Naposledy som bol v Prešove na už klasickom rockovom muzikáli Jesus Christ Superstar od Andrewa Webbera a Tima Ricea zo sedemdesiatych rokov. Posledné dni života Ježiša nám môžu pripomenúť, že koniec je blízko vždy, no to neznamená, že máme strácať nádej. Práve tá sa ukáže ako nebezpečná pre ríšu, ktorá sa desí predstavy povstania a možnosti, že by veci mohli byť inak. Okrem toho som bol v Košiciach v nových priestoroch divadla Romathan na hru Črievice grófky Marice. Melodráma pojednáva o rešpekte, ktorého sa Rómom dostávalo od rakúsko-uhorskej šľachty za ich remeslá a muzikantstvo.

Peter Takáč je filozof a publicista, ktorému práve vychádza prvá kniha Žižek a tí druhí. Ideológia v postideologickej dobe.