čo čítaš?

Momentálne mám veľa povinností aj čítajúceho charakteru, ktoré mi bránia ponoriť sa do kníh, ktoré ma čakajú na poličke. Najviac sa však teším na to, ako si prečítam všetky knižky z tohtoročnej Anasoft litery a dobehnem tak moje resty. Naposledy som čítal knihu Príbehy o coming-oute, do ktorej som prispel aj ja svojou troškou. Ide o zbierku trinástich textov od autorského kolektívu queer časopisu QYS. Texty ukazujú rôznorodosť ťažkostí LGBTI+ ľudí na Slovensku, ale aj odvahu a vytrvalosť. Taktiež ma zasiahla útla kniha od Édouarda
Louisa v českom preklade Souboje a proměny jedné ženy, v ktorej veľmi citlivo popísal
vzťah so svojou matkou. Spája v nej intímne s verejným a ja som sa pri mnohých
momentoch cítil, akoby mi hovoril z duše, čo sa mi stáva ozaj málokedy. Práve teraz som
bol aj ja s mojou maminou v Paríži, tak som na túto knižku opäť intenzívne myslel a
nachádzal v nej ďalšie významy a paralely.

čo sleduješ?

Keďže je mojou prácou, ako programového riaditeľa Fest Anče, pozrieť si vyše 1500
krátkych animovaných filmov ročne, uchyľujem sa do sveta hraných seriálov a filmov.
Naposledy som videl napríklad film Tritisíc rokov túžby, ktorý je o džinovi a osamelej
intelektuálke, ktorú hrá Tilda Swinton, ale aj o láske a rozprávačstve. Zaujala ma aj
dokumentárna miniséria na HBO s názvom Cesta na dno, ktorá odhaľuje príbeh Gwen
Shamblin Lara, vodkyne cirkvi s názvom Remnant Fellowship. Ide o veľmi zaujímavý ponor
do problematického a kontroverzného kultu, ale aj do životov ľudí, ktorí boli touto
traumatickou skúsenosťou poznačení.

nad čím premýšľaš?

Premýšľam nad tým, ako nájsť balans medzi prácou a oddychom, ako si nájsť správne
tempo v živote. Mám totiž pocit, že všetko sa momentálne sústreďuje na výkonnosť.
Všetko musí šľapať na sto percent a človek je cenený len vtedy, keď prekračuje svoje
limity a celý svoj život zasvätí práci. Často sa stretávam s tým, že mi kamaráti hovoria “teraz
je toho veľa”, ale to “teraz” nemá koniec, trvá a trvá a… A to ma trápi! Preto rozmýšľam, ako
to zmeniť, ako si na plecia neklásť toľko povinností, ako sa upokojiť, povedať nie a
oddýchnuť si, pracovať menej. Do toho v hlave prevraciam aj nový text, ktorý by som chcel
zasadiť do ďalekej krajiny, na nejaký odľahlý ostrov, kde sa mieša realita so snom. Asi to
všetko spolu súvisí.

kam chodievaš?

Poslednú dobu som sa začal venovať tanečnému štýlu vogue, čo ma priviedlo ku kultúre, ktorá sa nazýva ballroom. Ide o afroamerickú a latinskoamerickú undergroundovú LGBTQ+ subkultúru, ktorá vznikla v New Yorku, no medzičasom sa rozšírila do celého sveta. Vogue bál by sa dal veľmi zjednodušene charakterizovať ako súťaž v rôznych tanečných i netanečných kategóriách, ale je to omnoho viac. Pre mňa je ballroom momentálne hlavne bezpečným miestom, útočiskom, v ktorom môžem byť sám sebou a viac spoznávať svoju identitu, ale aj nových ľudí, z ktorých sa stávajú moji priatelia.

Jakub Spevák je autorom knihy Po funuse, ktorá sa dostala do desiatky Anasoft litera 2023.