Prečo ste si pre Vašu škôlku vybrali názov Slovenské ruže? Budete ponúkať ruže vyšľachtené na Slovensku?

Pretože ponúkame ruže vypestované na Slovensku, v našich podmienkach, od podpníkov alebo od očkovania až po konečnú ružu, ktorá sa dostane k zákazníkovi, či už kontajnerovaná počas sezóny alebo voľnokorenná v predaji hlavne na jeseň.

Predávate ruže priamo alebo aj cez internet?

Áno, riešime aj internetový obchod, v prípade voľnokorenných ruží je to najideálnejšie a pre nás najjednoduchšie, už teraz na jeseň spúšťame predaj prvých pár kúskov, zatiaľ je ten sortiment malý, je to len tretí rok od prvých výsadieb, takže určite to nejaký čas potrvá, určite takých päť rokov, kým to kompletne rozbehneme, zatiaľ je to len pár tisíc sadeníc. Ale naša stránka Slovenské ruže už funguje.

Helenka (Tesař, 1989) a Frau Karl Druschki (Lambert, 1901)

Budú si môcť zákazníci ruže zakúpiť aj v zahraničí?

Už riešime tieto záležitosti s UKSUPom, aby rastliny mali pasy a mohli by sme ich v prípade záujmu ponúknuť aj do zahraničia. Tá kontrola je celkom prísna hlavne kvôli vírusom, aj keď tie sa na ruže nevzťahujú, ale kvôli škodcom vo všeobecnosti, aby sa vedelo vypátrať a čo najviac eliminovať riziko prenosu. Počítame skrátka so všetkými možnosťami.

Ste na Slovensku momentálne jediná ružová škôlka?

Riešili sme napríklad licencie s Kordesom a boli otvorení spolupráci, na Slovensku totiž nespolupracujú s nikým, takže odpoveď z ich strany prišla hneď. Napísali nám, aby sme si vybrali, o čo by sme mali záujem z ich ponuky.

Aký sortiment ponúkate?

Chceme ponúkať zaujímavé ruže, nie klasické čajohybridy, ale nové ruže, napríklad floribundy, od Kordesa napríklad klasickú alebo parfumovanú kolekciu, ale pokúsime sa získať aj iné licencie od iných šľachtiteľov.

Plánujete mať v ponuke aj slovenské ruže?

Určite áno. Dohodli sme sa už napríklad s Vladimírom Ježovičom, s Arborétom Mlyňany, boli sme v záhrade pána Hoťku, ktorý pracuje v Arboréte Mlyňany a má zbierku ruží z Európy, z ktorých plánujeme zobrať očká. Bola to jeho ponuka a prišla nečakane. Boli sme u Szilvestra Gyoryho v jeho záhrade v Dunajskej Strede. Keď sme tam boli s Alenou Krátkou, pozbierali sme tiež nejaké šípky jeho šľachtencov a chceme ich vysievať a následne urobiť nejaký výber. Radi by sme pokračovali v jeho začatej práci, keďže na Slovensku nemáme mladých šľachtiteľov.

Ako plánujete postupovať pri šľachtení a o čo sa budete usilovať?

Potrebujeme minimálne päť rokov na to, aby ste sa dopracovali k prvým výsledkom. k prvým zaujímavým selekciám, uvidíme. Plnokvetá floribunda so zaujímavou farbou alebo dvojfarebná s odolnosťou na hubové ochorenia je náš cieľ. Aj keď dnes vidíme, že rezistencia sa rokmi stráca, vyvíja sa v čase, je prelomená.

A prečo floribundy? Sú to ruže, u ktorých je jednoduchší rez oproti napríklad sadovým ružiam a na rozdiel od čajohybridov, ktoré majú solitérny kvet, je tu jeden kráľovský kvet, okolo ktorého sú ďalšie kvety, ponúka teda omnoho bohatšie kvitnutie.

Zaujíma nás technika spätného kríženia, keďže pri krížení často dochádza k tomu, že sa ruža ponáša na niektorého zo starých rodičov. Ak chceme podporiť to, aby sme preniesli vlastnosti rodiča, potom je vhodná práve technika spätného kríženia s daným rodičom. Táto technika bola obľúbená pri historických ružiach, ale aj u nemeckých ružiarov.

Marcela Leiferová (Glváč, ) a Baron Girod de l´Ain (Reverchon, 1897)

Ako vznikol nápad založiť škôlku?

Začali sme so školským rozáriom v Piešťanoch na Strednej odbornej škole záhradníckej a vzhľadom na to, že škola sa spojila so školou v Rakoviciach, upustili sme od myšlienky revitalizácie tamojšieho rozária, ktoré je v dobrom stave, ale niektoré ruže už povypadávali, alebo z troch kusov je už iba jedna ruža. Z pôvodného zoznamu ruží, ktoré tam boli a už nie sú je to napríklad ruža Chapeau de Napoleon. Rozárium vzniklo v roku 2OO2, bolo tam asi 120 odrôd ruží, momentálne je ich tam do 80. Plánovali sme revitalizovať, ale po spojení škôl sa naša škola sťahuje do Rakovíc. Aktuálne to už patrí pod správu inej školy a nevie sa, čo bude s pozemkami. Preto sme sa rozhodli, že historické ruže, ktoré už máme namnožené, budeme zachraňovať aj ďalej. Budeme sa tiež venovať aj slovenským ružiam a keď ich budeme pestovať na Slovensku, nielen slovenské, ale aj tie, tu spomeniem tiež veľmi zaujímavé Geschwindove ruže, dajme si názov Slovenské ruže.

Pôsobíte teda na Záhradníckej škole v Piešťanoch?

Áno, sme absolventi tejto školy, ja si tiež dokončujem doktorandské štúdium na Vysokej škole v Lednici na Morave a v Piešťanoch učím predmet Sadovníctvo.

Aká je Vaša doktorandská téma? Venujete sa tiež ružiam?

Vôbec nie. Pokračujem vo svojej diplomovej práci, ktorá sa týkala vplyvu kvapkovej závlahy na jablone. Je to síce iná téma, ale závlaha a hnojenie sa týkajú aj ruží. Ale moja partnerka Ester napísala prácu Vegetatívne rozmnožovanie ruží, kde sa zaoberala tým, že očkovanie je najlepší spôsob rozmnožovania ruží v prípade komerčného pestovania a vyhrala s ňou súťaž v Stredoškolskej odbornej činnosti.

Kde sú Vaše ružové polia, na akej pôde hospodárite?

Máme vlastné pole, pol hektára neďaleko od Piešťan, už sa trocha vyhýbame štátnym inštitúciám, kvôli skúsenostiam, ktoré som spomenul. Ruža nie je päťročná kultúra, že si ju dokážete presadiť. Už nás nebavilo pýtať sa a môžeme strihať ruže a môžeme ich strihať teraz, môžeme ich chemicky ošetriť atď…

V akej fáze sú prípravy pre škôlku?

Zakladáme si matičnicu, aby sme mali zdroj na rozmnožovanie, takže už sme v štádiu budovania. Spolupracujeme ale aj na výsadbách, napríklad s mestom Piešťany, pre ktoré sme pripravili asi 700 sadeníc, ktoré sme im naočkovali.

Do piešťanských parkov?

Do zelene, do mestských záhonov. Ide o čajohybridy. Mesto Piešťany má staré tridsaťročné výsadby odrôd, ktoré nepoznali a chceli ich obnoviť. Najprv chceli kúpiť jednoducho nové ruže od Kordesa, Tantau alebo Meillanda, ale my sme predstavovali omnoho lacnejší variant dopestovania ruží. Navyše ruží, ktoré tam už boli, troch odrôd čajohybridov, k názvom sme sa nedopátrali – jeden ružový, jeden červený a jeden vínovočervený, ktoré na seba v záhonoch farebne nadväzovali a ktoré sme jednoducho preočkovali. Pričom platí to, že ruže na výsadbu boli dopestované len desať kilometrov od miesta, kde budú vysadené.

A zároveň zostane zachovaná pôvodná výsadba, aj keď čajohybridy s intenzívnou farebnosťou sú svojim spôsobom extravagantné a tiež náročné na pestovanie, ale ich móda upadá a bola by škoda nezachovať tieto odrody aj vo verejnej výsadbe…

Musím povedať, že aj my sme na strane skôr nostalgických a anglických ruží a čajohybridy nás jednoducho neočarili, veď sa len pozrime na niektoré historické ruže ako napríklad Chapeau de Napolen, ktorý je zaujímavý pukom alebo Baron Giron de l Ain s krásnou vôňou, práve historické ruže chceme dostať do popredia, navyše je to nelicencovaný materiál, ktorý môžeme množiť.

Archiduchesse Elizabeth d ´Austriche (Moreau-Robert, 1881) a Cardinal De Richelieu (Parmentier, 1847)

Plánujete aj iné aktivity?

Áno, napríklad edukačné. Na našej stránke sa budú môcť záhradkári z našich článkov dozvedieť aj o praktických veciach, ktoré súvisia pestovaním. Máme v ponuke sadové aj záhonové ruže, sú to ruže, ktoré sa strihajú odlišne. Napríklad mnohé historické ruže sa v prvých rokoch nesmú vôbec strihať, pretože by inak nekvitli, musia sa len vychovávať.

ROZHOVOR VIEDLA IVANA KOMANICKÁ FOTO ARCHÍV SLOVENSKÉ RUŽE

Prvú jesennú ponuku ruží môžete nájsť na www.slovenskeruze.sk