„The area where we are in now is the history of the rose.“

Kráľovná by sa z centra Londýna do Kew Gardens dostala najjednoduchšie metrom, linkou District, ktorá je na jeho mape priliehavo zelená. V štýlovej kaviarni pri stanici pomenovanej po najväčšej botanickej záhrade na svete by si možno dala scones a čierny čaj s mliekom a potom by sa po šarmantnej ulici dostala k bráne svojej pra-prababičky, kráľovnej Viktórie. Práve pri mohutných umelecky kovaných čiernych mrežiach Victoria Gate so zlatým erbom navrchu sa stretávam so svojím sprievodcom. Hneď na úvod mi vysvetlí, že je záhradníkom špecialistom a nie je zvyknutý na médiá. Snažím sa o nenútený rozhovor popri úpornejšej snahe udržať krok s jeho rýchlym tempom chôdze. Napriek tomu, že sa necíti vo svojej koži, rozpráva tak zaujímavo, že zapínam nahrávanie. Zrazu zastaneme.

„Práve sa nachádzame v sektore historických ruží,“ povie mi Martin na mikrofón a rukou ukáže na vzácne rastliny. Všetky odrody na mieste, kam sme sa od brány presunuli, sú veľmi staré a, ako hovorí, využívali sa pri šľachtení moderných druhov. Skláňame sa k ruži ‘Old Blush’. „V Kew si treba všímať tabuľky,“ upozorňuje. V ľavom hornom rohu je číslo, ktoré označuje rok, v ktorom danú rastlinu získali do zbierky. Naša ‘Old Blush’ má na tabuľke 2016-1000. Martin O’Halloran potvrdzuje, že ju zasadili v roku 2016 a vysvetľuje, že tisícka je unikátnym označením pre kultivar ‚Old Blush’. Ak by sme do databázy kráľovskej botanickej záhrady v Kew zadali toto číslo, zistili by sme všetky potrebné informácie o rastline, na ktorú sa práve pozeráme. V teréne mi hovorí, že táto odroda pochádza ako každá čajová ruža z Číny a má vyše tisíc rokov. Všeobecne sa považuje za prvú východoázijskú odrodu, ktorá sa začala pestovať v Európe v polovici 18. storočia.  

Stojíme neďaleko skleníka Palm house, kde napočítam 12 záhonov ruže galskej. „Botanickej ruže, ktorú u nás poznáme aj ako ružu francúzsku a ktorá sa už dlho používa na šľachtenie.“ Číslo v ľavom hornom rohu tabuľky je 2016-738. „Je tu aj názov ‚Rosa galica’ a potom druhové a rodové meno označené úvodzovkami. Takto sa to používa v botanických záhradách všade. Aj u vás, na Slovensku.“ Poteší ma, že na tejto tabuľke v Londýne je aj údaj „Central Europe“.

Austinove ruže

„V celom rozáriu máme 170 rôznych odrôd a druhov,“ pokračuje Martin O’Halloran. Priamo na mieste sa dozviem, že rozárium v Kew projektoval v polovici 19. storočia William Nestfield a že súčasťou botanickej záhrady sa stalo až v roku 1926. V roku 2009 záhony nanovo vysadili, aby do nich zakomponovali aj moderné odrody. Najpočetnejšou skupinou v nich sú ruže Davida Austina, asi najvýznamnejšieho šľachtiteľa ruží na britských ostrovoch, ktorý sa šľachteniu programovo venoval od 50. rokov 20. storočia. „Žiaľ, pred niekoľkými rokmi nás navždy opustil,“ povie Martin a pri bohato vysadených záhonoch začne vysvetľovať, ako neskorší nositeľ Rádu britského impéria postupoval. „Efektívne využíval niektoré historické odrody ako ružu damaskú, aby vytvoril novšie variety a stvoril anglickú kríkovú ružu.“ Na niektorých záhonoch v Kew vidieť dokonalé kombinácie nového a starého sveta. „David Austin sa pokúsil vrátiť ružiam vôňu,“ tvrdí anglický odborník. Na začiatku leta, počas obdobia kvitnutia, bohato vysadené záhony pri Palmovom dome voňajú najviac skoro ráno a večer. „It’s a very scented garden.”

My sme sa stretli na jeseň. V období vegetačného pokoja väčšiny ruží v Kráľovskej botanickej záhrade v Londýne. Starostlivosť o ne začína v januári, keď ich celé tímy odborných pracovníkov začínajú prerezávať, čistia záhony od napadaného lístia, hnoja a mulčujú pôdu. Začínajú krátko po novom roku, pretože majú na starosti obrovskú plochu a potrebujú sa stihnúť postarať o veľmi veľa rastlín. Načasovanie ošetrenia však závisí aj od jednotlivých kultivarov.

„If you look at any English garden, the rose is an incredibly important part of that.“

Podľa Martina si Briti, spájajú ruže s Anglickom. Ako príklad uvedie dresy národného rugbyového tímu, ktoré majú v embléme vyšitú ružu, symbol monarchie. V 15. storočí bojovala červená ruža v erbe Lancasterovcov s bielou ružou u Yorkovcov, aby z nej napokon po nezmyselnom krviprelievaní vznikla bielo-červená ruža Tudorovcov. Práve tá sa stala národným symbolom, ktorý majú dodnes na prsiach vyšití i reprezentanti Anglicka v rugby. „Roses have always been associated with England,“ tvrdí šéf zbierky mierneho pásma v Kew Gardens. Pestujú teda ruže v kráľovskej botanickej záhrade ako národné kultúrne dedičstvo? Môj sprievodca nechce hovoriť za všetkých záhradníkov, ale podľa neho má väčšina ľudí v Británii vo svojich záhradách určite aspoň jednu, ak nie množstvo ruží. A potom sa spýtam: Prečo sa ruža na celom svete spája s kráľmi a kráľovnami? Martin O’Halloran síce nedokáže odpovedať, ale poskytne zaujímavý uhol pohľadu. „Ak ste bohatí, máte moc. Potom dokážete vytvoriť špičkové záhrady. Môžete si jednoducho dovoliť ich aj prevádzkovať.“ Ako dodáva, historicky boli vždy najkvalitnejšie záhrady v rukách najmocnejších a najbohatších. A ruža je symbolom takej záhrady. Aspoň podľa Martina.

Nie je to len o ružiach

Pokračujeme v prechádzke po obrovskom areáli v Kew. Martin mi chce ukázať jednu odrodu. Kým sa k nej dostaneme, dozviem sa napríklad aj to, že 2 milióny návštevníkov ročne významne ovplyvňujú fungovanie celej inštitúcie. Pri pohľade na rozloženie záhonov a trávnika, ktorý ich oddeľuje, si laik neuvedomuje, ako premyslene je navrhnutý a dôsledne udržiavaný tak, aby sa častými prechádzkami milovníkov prírody nezničil. Pomáha pravidelné prevzdušňovanie, hnojenie kompostom i klasickými hnojivami či prekrývanie, aby sa nanovo zahustil podobne, ako trávnik aleje Syon vista, po ktorom práve kráčame. Aj to je súčasť starostlivosti o ružovú záhradu – dotvárať celkovú panorámu areálu. K tej patrí tiež živý plot, popri ktorom prejdeme. Nielen že oddeľuje rozárium od arboréta, ale zároveň vyrovnáva úrovne terénu. Jeseň je obdobím masívnych obnovovacích strihov, aby si zachoval požadované rozmery. Každá časť Kew Gardens vrátane rozária by mala dodržiavať návrhy svojich tvorcov, pričom pri jej údržbe je potrebné zohľadňovať tvar záhonov a spôsob ich ohraničenia, výsadbu v záhonoch i medzi nimi tak, aby každý sektor plynulo zapadal do širšej panorámy celej botanickej záhrady.

Krátky historický exkurz

Postupne sa dozvedám, že v 19. storočí v tzv. viktoriánskom období začala mať verejnosť väčší priestor na voľnočasové aktivity. „Takže kde by ste trávili nedele?“ položí Martin rečnícku otázku. „Zašli by ste do najbližšieho parku,“ odpovie si sám. Preto sa podľa neho v parkoch začína aj s budovaním rozárií so záhonmi vystavenými na všeobecný obdiv. Kew Gardens nie sú výnimkou. Ak sa vám pošťastí prísť v podobne slnečnom počasí, aké bolo počas nášho stretnutia, dá sa tu príjemne stráviť celý deň hoci i na jeseň či v zime. Výhľad na Syon vista, aleju stromov vedúcich od záhonov ruží Davida Austina pred viktoriánskym skleníkom Palm house smerom k Temži, ktorú v tej diaľke nevidieť, je úchvatný v každom ročnom období. A nielen ten.

‘Princess Anne’

Prichádzame k ruži, ktorú mi chcel Martin ukázať. Austinovku ‘Princess Anne’ sem vysadili iba pred niekoľkými rokmi a na to, že je neskorá jeseň, vyzerá veľmi zdravo a je v plnom kvete. Na moje prekvapenie navyše stále krásne vonia. „Toto je naozaj dobrá ruža,“ povie Martin. Je jedným z výsledkov šľachtiteľského programu, v ktorom si David Austin dal za cieľ používať moderné ruže, ktoré krížil s jedným z ich rodičov, aby im vrátil vôňu. ‘Princess Anne’ kvitne počas celej sezóny a až do neskorej jesene má zdravé listy tmavozelenej farby.

Debatu zameriame na zdravotný stav ruží. V Kew sa snažia dodržiavať historicky overené postupy. „Ruže dobre hnojíme, striháme, mulčujeme, zavlažujeme. Na ich ochranu používame v sezóne rastu bio postreky, snažíme sa obmedzovať využívanie fungicídnych prostriedkov, počas celej sezóny použijeme tak dva-tri.“ Kvôli monokultúrnej výsadbe v niektorých častiach rozária sa škodcom a chorobám vyhnúť nedá. Martin spomenie čiernu škvrnitosť, ktorú relatívne dobre držia pod kontrolou, takže sa v záhonoch objaví maximálne na jednej či dvoch ružiach. „Ak máte kultivary, ktoré sú citlivé, napríklad, na čiernu škvrnitosť, môžete sa poobzerať po alternatíve s vyššou odolnosťou.“ Povedzme, že je v záhone 5 ruží, ktorým sa veľmi nedarí. Záhradníci ako Martin ich jednoducho vymenia za životaschopnejšie odrody. Ideme ďalej.

Mulč a kompost

Bio materiál na starostlivosť o ruže pochádza z vlastných zdrojov. Ako mulč využívajú všetok vlastný zelený odpad i odpadové dreviny, ktoré v maštali v záhradnom areáli poštiepia a zmiešajú s maštaľným hnojom. Hmotu potom uložia do balov a znova použijú v záhradách. Aj kompost si vyrábajú z vlastných zdrojov. Mulč v pôde udrží vlahu, zabráni jej vyparovaniu, čo je pri takej ľahkej zemine, aká je v Kew Gardens, nevyhnutné. Navyše, zabraňuje rastu buriny. V roku 2019 mi Martin hovorí, že na budúci rok sa chystajú striekať ruže bio postrekmi tiež vlastnej výroby. Ich vývinu sa venuje celý Spray program.

S Martinom sme sa postupne dostali od historických ruží cez moderné odrody a bestsellery Davida Austina k čajohybridom, floribundám i obrovským pergolám s popínavými ružami. Počas našej prechádzky po relatívne malej časti 3.6 hektárového pozemku sme prešli aj popri areáli lekien. Záhony ruží, ktoré ho lemujú, vysadili presne v roku nahrávania nášho rozhovoru. Čajové ruže i floribundy v ňom boli mladučké, zdravé a výborne zakorenili. Práve tu mi Martin ukáže ešte jednu slávnu ružu. ‘Queen Elizabeth’. Americký šľachtiteľ Walter Lammerts ju v roku 1952 pomenoval na počesť Alžbety II., ktorá práve nastúpila na britský trón. V novembri roku 2019 bola táto grandiflora v Kew Gardens stále v plnom kvete. Za jeden rok od výsadby krásne vyrástla.

Venované pamiatke všetkých vzácnych členov rodín, ktorí odišli v roku 2022.  

TEXT MARTINA ŠIMKOVIČOVÁ FOTO THE ROYAL BOTANIC GARDENS, KEW; MARTIN ŠIMKOVIČ