Zborovský hrad a jeho areál sú národnou kultúrnou pamiatkou. Združenie na
záchranu Zborovského hradu, ktoré sa snaží o jeho záchranu už trinásty rok
vyvíja aktivity aj na revitalizáciu historickej prístupovej dubovej aleje, ktorá
začína alebo končí pri hrade. Mohli by ste priblížiť celý tento proces?

Podali sme návrh na zápis tejto dubovej aleje ako historickej Národnej kultúrnej pamiatky na Krajský pamiatkový úrad v Prešove. Zatiaľ ale v tomto smere nenastal žiaden pokrok. Tento návrh sme podávali opakovane. Prvýkrát hneď na začiatku našich aktivít a druhýkrát pred rokom. Ak by sa to podarilo, alej by sa stala možno známejšou, aj keď to nie je dôvod, pre ktorý sa o to usilujeme. Každopádne by bolo možné zabezpečiť lepšiu
ochranu nielen samotných dubov, ale aj priľahlých častí aleje.

Na začiatku sme sa pokúsili identifikovať stromy, ktoré boli súčasťou tejto
historickej aleje v spolupráci s bývalou riaditeľkou Krajského pamiatkového
úradu v Prešove, s Evou Semanovou, ktorá je odborníčkou na historickú zeleň. Ide
o Dub letný, Quercus rubrum. Z pôvodných dubov sa zachovalo dvadsať päť
stromov, sú tu ale tiež duby, ktoré sú vyvrátené, z niektorých zostali už len pne.
Historická dubová alej má dve vetvy, dlhšiu a kratšiu, južnú a západnú, v južnej
vetve sa zachovalo sedemnásť dubov, zvyšné sú v západnej vetve. Obe smerujú
na Dlhú lúku a spájajú sa.

Pripravili sme aj mapku tejto aleje, duby sme dali zamerať, riešili sme to
s Ochranou prírody v Prešove, takže dnes máme presný pôdorys dubov, ktoré
sa zachovali, aj tých, ktoré sú už len v podobe pňov alebo vývratov. Alebo ako
v prípade jedného stromu, ktorý ešte stojí, ale už nie je živý. Museli sme preto
riešiť ošetrenie stromov, keďže mali veľa suchých konárov, zavolali sme si
odborníkov na ich ošetrenie. Celú trasu sme vyčistili od náletových
drevín, a dosadili sme duby nové. Robíme to priebežne, ale najviac sme
vysádzali na začiatku, od roku 2012.

Máme nejaké záznamy v archívoch alebo v korešpondencii o tejto aleji,
nazvanej Dubová alej Františka Rákoczyho?

Myslíme si, že tieto stromy majú okolo tristo päťdesiat rokov, ale sú tam aj jedince, ktoré majú väčší obvod kmeňa. Ešte je potrebné urobiť k tomuto výskum. Záhrady okolo kaštieľov sa zvyknú zapisovať ako Národné kultúrne pamiatky a keďže tu máme tento skvostný hrad, tieto obrovské duby berieme ako jeho súčasť. Ak sa alej má zapísať ako Národná kultúrna pamiatka, výskum je potrebný.

Ale existujú historické mapové podklady, na ktorých je vidieť tieto historické cesty na hrad. Sú to mapy z obdobia, keď hrad vlastnili Rákoczyovci, na prelome 17. a 18. storočia. Ešte pred pár rokmi to bol iba súvislý les, v ktorom boli novodobé cesty, lesnícke či turistické, my sme tieto historické cesty vyčistili.

Rieši sa historická zeleň v okolí slovenských hradov? Sledujete aktivity
podobných združení?

Môžem spomenúť gaštanovú alej pri hrade Stará Ľubovňa. Máme združenie na ochranu hradov, „Zachráňme hrady“, v rámci ktorého komunikujeme a stretávame sa dvakrát do roka, kde o veciach hovoríme a vyhodnocujeme isté procesy.

Veľa hradov má vyhlásený piaty stupeň ochrany vo svojom okolí, podobne ako
hrad Zborov, čo zaväzuje aj nás. Ak chceme robiť akékoľvek úpravy, napríklad
odstraňovať stromy z okolia hradných múrov, musíme všetko predebatovať
s ochranármi. Hradné kopce zvyknú byť holé, ale to nie je náš prípad.

V okolí hradov rastú aj zákonom chránené rastliny. U nás je to napríklad v lete
kvitnúca Ľalia zlatohlavá, Lilium martagon. Táto špeciálna ochrana sa teda týka ochrany prírody, ale nie špeciálne historickej zelene.

ROZHOVOR VIEDLA IVANA KOMANICKÁ FOTO VLADIMÍR KAMINSKÝ