Ako dlho sa venujete mapovaniu ruží a nájdeným ružiam? 
Viac než desať rokov. 

Čo Vás k tomu priviedlo? 
Chodím po prírode, láka ma to, Dvadsať štyri rokov som robil zbierku a výskum motýľov. Teraz som sa začal zaoberať minerálmi. A minerály a ruže patria k sebe. 

Študujete veľa? 
Určite. Kvantum kníh a k tomu internet. Internet je kniha, ktorá nemá koniec. 

Nadväzujete napríklad na starších botanikov, ako Andreja Kmeťa a jeho výskum botanických ruží? 

Andrej Kmeť bol prvým bádateľom, ktorý v oblasti Sitna popísal viac než tridsať ruží. Medzi nimi však nie je ani jedna, ktorú sledujem ja. 

Koľko ruží ste našiel a zmapoval ich výskyt? 
Zmapoval som vyše sedemdesiat lokalít a našiel takmer dvesto ruží parkových, záhradných, botanických. Pri botanických ružiach ide o veľmi malé skupiny ruží, ktorými sa málokto zaoberá. Rosa dumalis, Rosa inodorata, Rosa micrantha, Rosa jundzilli, Rosa sherardi, Rosa agrestis, Rosa gallica, Rosa rubiginosa, Rosa tomentosa a Rosa glauca.  A množstvo drobných odchýlok, ktorými sa vyznačujú. Niektoré ruže nemajú názvy, ale už na pohľad sú to unikátne jedince. Nejaké výskumy v teréne u nás urobili Ing.Ježovič a Dr. Větvička, s ktorými som v kontakte. Václav Větvička napríklad objavil v Úloži ružu, ktorú pomenoval Rosa uložiensis. 

Mapujete predovšetkým výskyt botanických ruží na Slovensku … 
Áno. Mapujem ruže, ktoré sú na Slovensku veľmi zriedkavé. Máme z nich napríklad jeden alebo dva exempláre. Napríklad Rosa tomentosa sa nachádza na dvoch miestach v Kojšove a vo Vernári.

Rosa tomentosa vo Vernári

Rosa sherardii bola najdená v Gelnici, v Jaklovciach, v Krompachoch, na Poráčí v Spišských Vlachoch a v Spiškom Hrušove. V každom prípade táto ruža bola nájdená len ako jeden či dva jedince v uvedených lokalitách. Rosa jundzilli bola popísaná len na Dreveníku, avšak novšie nájdená nebola. Rosa glauca bola nájdená pri Slovinkách a na pasienkovývh lúkach pri Poráči. Najnovšie som ju našiel aj v Slovenskom raji na Kláštorisku. Tam teraz spolupracujem s botaničkou, s doktorkou Bryndzovou, ktorá má na starosti flóru v Slovenskom raji a má veľký záujem o mapovanie pôvodných druhov v Slovenskom raji.

Rosa inodora v Kolinovciach

K zvlášť cenným ružiam patrí aj Rosa inodora, ktorá v čase kvitnutia a dozrievaníia šípok je doslova pastvou pre oko pozorovateľa, najme na stráni pri Spišskom hrade a na Dreveníku.  Jej výskyt bol zaznamenaný na stráni pri Janovciach, v Kolinovciach, vzácne v okolí Poráča a pri Spišských Vlachoch. 

Sú to spontánne hybridizácie alebo mutácie? Uvediete nejaký príklad? 
Napríklad Rosa pimpinellifolia s jemne ružovým kvetom, bola pozorovaná zatiaľ len na Slovinskej skale. Inak má táto ruža typický biely kvet. Napríklad ruža šípová má mnoho podvariant.

Môžete nám niektoré jej charakteristické znaky a odlišnosti priblížiť? 
Rosu canina môžeme určovať podľa ostňov aj listov, môže mať lesklé aj matné listy, aj také, ktoré označujeme za zamatové, niektoré šípky sú oranžové, niektoré oranžovožlté, iné oranžové iba dopoly. Líšia sa aj tvarom, ale aj veľkosťou šípok, ktoré na dotyk sú nie sú rovnaké. 

Alebo nemá ružový ale biely kvet? 
Typický jemne ružový až biely kvet má ruža šípová, ktorá sa pestuje ako podpník na vrúbľovanie a očkovanie kultúrnych druhov ruží.  A potom v nejednom prípade po zničení, alebo namrznutí očkovanej ruže ukáže sa čisto biely kvet, ktorý vlastne žije na divom podpníku. Ruža šípová má totiž veľmi dobré korene , ktoré po zničení nadzemnej časti dobre a rýchlo vytvoria nový ker s bielym kvetom. 

Zameriavate sa na Spiš? 
Áno, na Spiš, ale aj okolie Košíc a príležitostne aj vzdialenejšie miesta, napríklad okolie Stredy nad Bodrogom.  V Spišských Vlachoch som napríklad našiel dve variety ruže galskej, rovnako v Spišskom Hrušove som našiel podstatne vyššiu ružu galskú, viac než 70 cm vysokú.

hybrid ruže galskej, nájdená ruža Spišské Vlachy a hybrid ruže galskej, nájdená ruža Hejbarok Spišské Vlachy

Tento rok som sa zameral na tokajskú oblasť, Viničky a Stredu nad Bodrogom, kde som tiež našiel zaujímavé exempláre, ešte som ich neurčil.  U nás vo voľnej prírode je len jeden druh ruže galskej, avšak je dosť premenlivá farbou kvetu ako aj veľkosťou kra. Vzácnosťou je výskyt galiky, ktorá má výrazne tmavoružový kvet. Táto varieta nateraz nebola študovaná a tak nemôžem povedať, že ide o samostatný druh. No jej výskyt pri Spišských Vlachoch prekvapil nielen mňa, ale aj Ing. Ježoviča, ktorý je v tejto oblasti odborníkom na poznávanie a určovanie nielen botanických druhov ruží… 

Ako sa dostávate k ružiam, ktoré sú za plotom? To znamená sú na súkromnom pozemku? 
Niečo kúpime, niečo vymeníme. Ak to, čo nájdem nie je bežné a zaujme ma to, poprosím, odkúpim čas koreňa. Takto som našiel v ružu v Žiline odkúpil a dal do Arboréta Borová Hora do Zvolena. V kúpeľoch Štós som napríklad objavil ružu so štyrmi okvetnými lístkami, štyri roky som chodil za záhradníkom a bral odrezky, z asi 100  odrezkov sa nakoniec jeden ujal. Niekedy ale čakám a potom už ružu nenájdem, je zničená súkromným hospodárením. Ide napríklad o ruže, ktoré rastú na medziach pri poliach. 

Ako vidíte, že je to vzácne? 
Zaznamenám veci, ktoré si iní nevšimnú. V košickej botanickej záhrade som na terasách, kde boli kedysi záhony ruží, našiel zbytky etiket s evidenčnými číslami, aj suché korene, ale jednu ružu z koreňa sa mi napríklad podarilo rozmnožiť. 

A pokiaľ ide o staré parkové ruže? 
Pri Kľuknavskom kaštieli na rázcestí rástla jedna ruža, zobral som z jej koreňa. Vedel som, že je to rugosa, ale trvalo to niekoľko rokov než som sa dopátral, že v tomto prípade ide o ružu rugosa Hansa. Pred obecným úradom v Šiatrovskej Bukovinke som našiel fantastickú starú ružu, veľkú asi 2×3 m, odkopal som si z jej koreňa, no doteraz nebola nikým determinovaná, teda je neznámou… Ruža parková, ktorá rastie v Bystranoch, kde bol tiež kaštieľ, rastie v niekoľkých predzáhradkách rodinných domov. Táto ruža bola neskôr vysadená v Arboréte Borová Hora vo Zvolene. Z ďalších starých ruží je to napr. ruža Rosa x rugotida Foecundissima, len náhodne objavená v Spišskom Podhradí a v Lietavskej Lúčke pri Žiline. Rosa alba  suaveoleus Dieck, bola videná na Slovinkách.

Rosa rugotida „Foecundissima“ a Rosa alba suavelons „Dieck“

Snáď najvzácnejšou mnou objavenou ružou je Rosa omeiensis f. ,Pteracantha, ktorá v jednom exemplári rastie v kúpeľoch Štós. Tato ruža je zvláštna listom, kvetom, ostňami ako aj dvojfarebnými plodmi. 

Pokúšali ste sa aj krížiť? 
Krížil som Rosa pimpinellifolia a Rosa pendulina. Trvalo osem rokov, kým semeno vzklíčilo, nakoľko semená neboli nijako upravené tak, ako to býva pravidlom.  Rastlina sa odlišuje hlavne šípkou. Má ružovú farbu a stonky majú nádych do modra.

Rosa pimpinellifolia x Rosa pendulina

Niečo som tiež vysial zo semien, ktoré som si priniesol z Írska, niekoľko z rastlín má teraz vo svojej záhrade môj syn a BZ vo Zvolene. 

Aké metódy pri určovaní používate? 
Aj keď aj fotografujem, stále si robím herbár. Je to živý materiál, aj keď vysušený, aj keď mení farbu. A detail kvetu, plodu, rôzne tvary, farby, štruktúry aj mikroskopicky spracujem. Ale spolupracujem aj na výskume DNA ruže,  ktorú Ing. Ježovič a Dr. Větvička označili ako kríženca Rosa rubiginosa a Rosa pendulina, ktorá má ružovočervený kvet. Tieto ruže však nekvitnú naraz, myslím si, že ide o nejaký samostatný druh. Aktuálne čakám na oficiálnu správu z tohto výskumu, ktorý spravuje Vlastivedné Múzeum v Spišskej Novej Vsi. 

Ruža označená ako kríženec Rosa rubiginosa a Rosa pendulina

Sú niektoré z Vašich nájdených ruží v zbierkach? 
Áno, niektoré sú v Arboréte Borová Hora, ako parková ruža z obce Bystrany, kde bol kedysi kaštieľ.

Nájdená ruža z obce Bystrany, v zbierke Arboréta Borová Hora Zvolen, 2006

Je tam Rosa gallica z výrazne tmavoružovým kvetom a iné.. Pripravovali sme projekt na výsadbu pri škole v Krompachoch, na školskom dvore. Ale nakoniec pani riaditeľka rozhodla, že ruže s tŕňami tam nie sú vhodné. Ale hovorili sme aj s ochranármi o tom vytypovať lokalitu, napríklad vo vnútri Spišského hradu, kam by sa mohol umiestniť jedinečný genofond ruží zo Spiša, ktorý by bol zaujímavý aj pre vedu. My bohužiaľ nemáme inštitúcie, hrady či kaštiele, ktoré by mali o takéto výsadby záujem. V Írsku napríklad majú úžasné záhony pri hradoch a kaštieľoch. Takéto niečo dokázať zriadiť aj u nás je môj sen.

ROZHOVOR VIEDLA IVANA KOMANICKÁ FOTO ARCHÍV FRANTIŠKA KURAJA