V nemčine i angličtine sa volá leví zub (Löwenzahn, dandelion z fr. dent de lion), keďže jej kvety tvarom i farbou pripomínajú chrup kráľa zvierat, v češtine voľakedy smetanka, dnes pampeliška, čo môže súvisieť s kašou (zo starohornonemeckého pappala), štetinkami nažiek (z lat. pappus) alebo hlavou mnícha (tonzúrou, teda ,pleškou´, ktorú pripomína po odfúknutí chocholcov, tomu zodpovedá aj poľský názov mniszek). V slovenčine má mnoho ľudových názvov (žabí mlieč, pumprlica, májik, kašinec…), spisovné pomenovanie púpava je etymologicky nejasné, no tiež môže súvisieť s označením ,popova hlava´ analogicky k starolatinskému ,caput monachi´. Botanický latinský výraz Taraxacum pochádza z gréckeho slovného spojenia ,vyliečiť zápal oka´. Latex z púpavy pri správnej aplikácii skutočne upokojí podráždené oči, ako zistil už pred tisícročím perzský učenec Ibn Síná (Avicena). Púpava je symbolom pominuteľnosti i poslov na dlhých cestách. V kvetomluve orákulom, do ktorého fúkajú zaľúbenci. Celá rastlina je jedlá, pôsobí priaznivo na trávenie, z listov je chutný šalát, z kvetov nápoj. Mletý koreň sa používal ako náhrada kávy, na Kaukaze sa z mlieka jedného druhu púpavy dokonca vyrábal kaučuk.

TEXT A FOTO VIKTOR SUCHÝ