Pred pár dňami som videl mestských záhradníkov, dvaja pri jednej ruži, mala zhruba meter. Ja som záhradník, musím strihať.

Také ruže napríklad na zimu zostrihneme na kmeň. Na jednu sme tento rok zabudli a ona v zime vykvitla. Je z jednej zabudnutej záhrady, ujo aj teta už zomreli, my sme tú záhradu pred rokom celú čistili a našli ju tam. Má také pevné kvety, ale čo je zač, netuším.

Netrúfam si písať príbehy a už aj gramatika sa mi pletie po rokoch. Alebo žeby som napísal niečo ako denník španielskeho záhradníka? To by bola nuda. Ja už v polovici roboty myslím na to, čo budeme variť.

Dobre, tak môžem niečo skúsiť, ale zázraky nečakajte! Teraz musím bežať do práce, orezať pár kríkov. Robím také viac menej dekoratívne strihy. Podstatná časť roboty sú veľké živé ploty. Cyprus, oleander. Cyprus hedge. Ľúbim to robiť. Angláni ho majú radi tip top. A čo majú radi Španieli? Paellu a fiestas.

Tu v okolí Valencie sa traduje, že na záhrade by si mal mať štyri základné stromy. Olivovnik, laurel(bobkový list), algarrobo (alias chlebovnik) a citrónovnik. Španieli si nepotrpia na kráse strihu, skôr na užitočnosti tej rastliny, čo veľakrát vyzerá strašne zanedbane.

My si staré alebo choré rastliny, ktoré klienti chcú vyhodiť, berieme do našej záhrady a snažíme sa ich prebrať. Čakáme, kým vyrastú a sem tam sa ich pokúšame predať, ale väčšinou si ich zaľúbime a ostávajú u nás. Ťažko sa to počíta, koľko ich tu máme, iba kvetináčov máme stoosemdesiat, čo som spolubývajúcej pripomenul, keď chcela kúpiť ďalšie.

Na strihanie cyprusov je najdôležitejšie mať dobré mašiny, profi krovinorezy, inak je to trápenie. A nezabudnúť, že vo februári a marci kvitnú, peľ je príšerný.

Minulý rok som sa pri orezávaní otrávil z oleandra. Je vysoko toxický, teda skôr smrteľne jedovatý hlavne v lete a špeciálne biela variedad. Musí sa preto ostrihať do leta, čo sme vždy aj robili, ale počas pandémie klienti neprišli, neobjednali si strihy a tak som jednu záhradu robil v štyridsiatich stupňoch v tieni. Na slnku je vtedy šesťdesiat. Pri strihaní tečie také mlieko a v reakcii so slnkom sa potom vytvorí žieravina, No a mne to natieklo pekne do nohavíc. A po hrozných bolestiach mi pani doktorka povedala, že som mal ešte štyridsať osem hodín do dovidenia.

TEXT MIŠO MAREK