Máš pery dievčaťa, keď spíš, povie mi sestra.

Sme v jednej posteli, manželskej. Ráno odfotí ružu, ktorá sa tlačí do kuchynského okna. Je veľmi dokonalá, ako niektoré dievčatá z mojej triedy.

Na stretnutie s nimi si oblečiem šaty s veľkou mašľou na chrbte. Uviažem kytičku pre učiteľa, dokonalá sa medzi hortenziami stráca.

Vždy som chcela, aby ma bolo počuť. Viditeľná som byť nechcela. Nahlas som diskutovala s učiteľmi a chlapcom strihala  cigarety.

Najkrajšiu z dievčat jeden z nich objíme okolo pásu. Je pozorný a nežný.

Ležím vo vani. Mám asi šesť alebo sedem rokov. Hlava je naklonená smerom dozadu. Otec mi jednou rukou sprchuje krátke vlasy a druhou zakrýva oči. Je pozorný a nežný.

Dnes si vlasy nechám rozpustené, sú po pás. Odpútam sa od chlapcov, ktorí mi nehu nechceli dať. Otcovi odpúšťam, že jej bolo tak málo.

TEXT MAJA KOMANICKÁ