Ako vznikol koncept výstavy?

V našej TOTO! je galéria sa vždy rozhodujeme o výbere výstav konsenzom. Musíme byť všetci traja v súzvuku s tým, že autor či autorka, ktorého diela budú u nás vystavené sú zaujímaví, technicky dokonalí, s presahom.

Pri Jánovi Švecovi to rozhodnutie bolo postupné. Najskôr sme sa stretli s jeho voľnou tvorbou a tá nás oslnila – všetky tie presné, geometrické tvary, optické ilúzie, jasné farby. Potom sme hľadali ilustrácie a vypadlo na nás len niekoľko knižiek. Nenapadlo nám, akú vysokú kvalitu môžu mať. Veď to boli „iba“ encyklopédie, navyše pokazené nekvalitou dobovej tlače.

Keď sme ich však videli naživo, zamilovali sme sa. Pozerali sme sa na desiatky miniatúr – ryby, chrobáky, vtáky, motýle… a videli sme, že máme pred sebou  niečo jedinečné. Autora, ktorý vytvoril systém perfektnej vedeckej ilustrácie. Došlo nám, aké boli (a stále sú) knižky „Naše vtáky“, „Naše motýle“, „Z ríše hmyzu“, „Akvárium v kocke“ dôležité. Dodnes sa prenášajú z knižnice do knižnice. Uvedomili sme si, že by bola škoda neukázať jeho majstrovstvo návštevníkom a návštevníčkam našej galérie.

Začali sme hľadať spôsob, ako to urobiť: lebo dôležitou súčasťou výstavy je nielen nájsť výborné diela, ale priblížiť ich k divákovi. Sú to hodiny premýšľania, hrania sa s detailami. Koľko sa zmestí na jednu stenu? A ako ich nasvietiť? V akom poradí uložiť? Aké konštrukcie vytvoriť? A ako o nich písať? Nezavoláme ešte niekoho k spolupráci? Veď tie ilustrácie sú také samozrejmé! Ako živé, ako z fotky. Pritom je to akryl tuš, akvarel, grafit. 

Ján Švec pracoval s mnohými technikami. Vedel ich ovládať. A z nás sa pri tom premýšľaní o tom, akú výstavu jeho diel by sme chceli, opäť stali deti. Znova sme mali chuť poznávať, dívať sa minúty na detaily motýlích krídel, na konštrukcie tela chrobákov, na perie vtákov. Napadlo nám, že podobne sme sa čudovali „v múzeu zvierat“ alebo v ZOO. A hneď bol na stole nápad na spoluprácu. Tak sme aj výstavu postavili. Na skúmaní. Nájdete v nej rôzne inotaje, môžete sa na obrázky pozerať pod lupou… 

Prečo ste sa rozhodli spolupracovať s Prírodovedným múzeom SNM a popri ilustráciách vystaviť aj pôvodné objekty z jeho zbierok?

Napadlo nám to, keď sme sa pozerali na ilustrácie. Hovorili sme si, že možno práve v múzeu nájdeme ľudí, ktorým sa to bude páčiť. A fakt sme našli. Rozhľadených, premýšľajúcich a nadšených. Technická a vedecká ilustrácia Jána Šveca sa predsa neobracia len k technikom a vedcom. Naopak – jej najväčší zásah je smerom k laikom, často k deťom – budúcim vedcom. A budúcim nadšencom skúmania prírody.

Preto musí byť vymyslená tak, aby vzbudila záujem o tom, čo na nej je, zvedavosť, chuť bádať. V Prírodovednom múzeu v Bratislave nám poskytli nielen skutočné preparáty vo vitrínach, z ktorých často aj Ján Švec čerpal – tie sú súčasťou výstavy, ale najmä dialóg. Vzájomne sme sa inšpirovali pri kreovaní výstavy, zrazu všetko „držalo“ a malo logiku. Takže to spojenie bolo pri tejto výstave vlastne prirodzené.  

Prečo sa vedeckej ilustrácii nevenuje väčšia pozornosť, aká je jej história na Slovensku?

Začnime najskôr tým, že fotoaparát, vlastne dostupný fotoaparát, je vynálezom posledných 100 – 150-tich rokov. Ako inak, než „ručne“ by ste chceli preniesť informácie o tom, čo skúmate, nad čím ako prírodovedec premýšľate, k ďalším ľuďom? Preto nájdeme množstvo ilustrovaných herbárov, popisov liečivých rastlín, učebníc zoológie, atlasov…

Vedeckú ilustráciu často tvorili aj ilustrátori, ktorých poznáme z kreatívnejšej tvorby, napríklad Jozef Cesnak alebo Jindřich Krejča, alebo možno najznámejší – Zdeněk Burian.

A prečo je to „menšinový žáner“? Pretože vedecká ilustrácia je drina. Tie takmer fotografické miniatúrne diela niekto hodiny a hodiny konštruoval. Hodiny a hodiny študoval, skúmal, porovnával štruktúry v preparátoch, hľadal tie najpresnejšie spektrá, aby z 3D urobil 2D. Veľa driny za málo slávy.

A to málo slávy je aj preto, že je to také samozrejmé, obyčajné. Samozrejme, len na prvý pohľad. Chce to všímavosť, hľadať aj malé formy umenia, pozerať sa na ne drobnohľadom. Nie každý výtvarne nadaný človek sa na to hodí.

S IDOU ŽELINSKOU SA ZHOVÁRALA MARTINA ŠIMKOVIČOVÁ

Výstavu Švec Ján AKO ŽIVÉ si môžete pozrieť do 27.1.2022 v TOTO! je galéria v Bratislave