Môj prvý záhradnícky denník z prelomu milénia obsahuje stručné záznamy o vysadených kroch v jednom záhone. Dnes je to zaujímavý zdroj informácií o záhone, ktorý keď dorástol do viditeľných rozmerov padol celý za obeť betónovému plotu, ktorý otec vybudoval medzi nami a susedom. Dovtedy boli medzi nami a susedom len stĺpiky, dokonca sme využívali drevený prístrešok na hranici pozemku ako prístrešok pre kozy, ktoré sa rozhodla chovať sestra.

V záhone bolo množstvo kvitnúcich krov, ako sa o tom dozvedám, keď sa pozerám na tieto stručné údaje, ale hádam takýto je záhradnícky denník, všetko ostatné predsa vidíte v záhrade. Stručné údaje o výsadbe krov, ktoré som musela vidieť v nejakej anglickej knihe o záhradách, také jemné a nenápadné kvety majú. Ako trojpuk s drobným plnokvetým bielym kvetom, žltá kéria, zvyšky ktorej sme dlho prácne odstraňovali zo záhonu kam bola na čas premiestnená, dulovec japonský so svetloružovými kvetmi, ktoré som vždy obdivovala, keď sme šli k príbuzným na vidiek a videla som ho rásť takmer pri každom plote, v záhradách, kde bolo dosť ovocia, lebo aj dulovec prináša plody, pajazmín kvitnúci začiatkom leta a budleja Royal Red s nezvyčajnou šarlátovou farbou. Jedna pivonka drevitá vysadená na okraji stavebnej jamy, ktorá bola niekoľkokrát skosená a jednoducho neprežila. Vždy som rátala koľko to ešte bude trvať, kým dorastie.

Medzi kry som vysádzala tulipány, moju prvú vášeň medzi kvetmi, ktorú som cielene rozvíjala, študovala si o nich a kombinovala s na jar kvitnúcimi krami. Tulipány mali kultúrnu váhu a to ma priťahovalo. Aj keď existuje obrovské množstvo farieb, väčšina mojich tulipánov bola biela alebo bielo zelená, dva druhy z nich rastú v záhone dodnes, ‘White Triumphator’ a ‘Spring Green’ a jeden druh aj u suseda, kam ho premiestnil bager.

Z tohto záhonu je tu záznam aj o jednej ruži, ruži, ktorá sa označuje za plotovú Rosa rugosa, na ktorú som zabudla alebo ju vytlačilo niečo iné, keďže sama bola nesmierne expanzívna, ako nás na to upozornila suseda a to aj napriek tomu, že sa ňou kŕmili kozy, keďže rástla blízko dreveného prístrešku. V Kodani som ju videla pri pobrežiach aj pri železničnej trati. V niektorých krajinách je považovaná za invazívnu. Možno ma vystrašila natoľko, že som ju už nikdy do vnútra záhrady nepozvala.

Medzitým som zistila, že existuje obrovské množstvo Rugosa hybridov, ktoré neodnožujú a majú krásne plné kvety, ktoré mám rada. Ba zdá sa, že existujú celé skupiny nadšencov týchto Rugosa hybridov, tak ako existujú skalničkári alebo kaktusári. Dnes by som dala miesto aspoň jednej z nich, vyzerá solídne a niečo zo zvuku, ktorý si pri nej predstavujem ma nesmierne láka.

TEXT IVANA KOMANICKÁ FOTO LADISLAV JANDOŠEK