Téma pramatiek rodu a lomu svetla.
Jedna z nich Rosa glauca, ruža sivá či rubrifolia.
Obývame spoločný priestor. Tu dýchame.
Polopriepustnosť hraníc.
Téma pramatiek rodu a lomu svetla.
Karmín a purpur a bordó.
Zastaviť sa, vnímať jemné chvenie, tok svetla, rozdiel a komplementaritu.
Priestor hlbokého purpuru a karmínovej vznešenosti.
Vo vyšľachtených kultivaroch ešte viac prítomný.
Vo farbe kmienkov a konárikov už v odtieňoch hnedočervenej či škoricovohnedej. Habitus skôr vzdušný, kríčok málo rozkonárený.
Ten môj ani po štyroch rokoch nyvyrástol vyššie ako jeden meter.
Téma sucha a hlodavcov, téma silných koreňov a opatery veci skrytých.

Ako prvý Ťa popísal španielsko-francúzsky botanik Pourret v roku 1788, hneď o rok na to Ťa francúzsky botanik D.Villars označuje menom Rosa rubrifolia ( červenolistá), a takto si uvádzaná v neaktualizovaných príručkách a katalógoch dodnes. Tvoj najpestovanejší kultivar Rubrifolia, v kultúre od 1814, vytvára rovné kmienky a slúži na šľachtenie ako podnož pre stromčekové ruže. Vraj patríš skôr k zvláštnostiam medzi európskymi ružami. A skutočne prirodzené lokality Tvojho výskytu môžeme zrátať na prstoch jednej ruky, píše pán Václav Větvička. V rámci karpatských pohorí čarovné Sitno a tiež Nízke Tatry. Aj v nadmorskej výške nad 2000 metrov. Tvojím potomkom je pravdepodobne kultivar Parkfeuer ( Geschwind?), uvedený na trh v roku 1908.

Potešilo ma, keď som sa dozvedela, že sa dáš dobre množiť výsevom.
Tvoje potomstvo. Spočiatku hnedých, neskôr oranžovohnedých a napokon červených šípok. Nerastú jednotlivo, skôr v početnejších strapcoch či súplodiach.
Skúsila som. A bolo to tak, že vyklíčili už ďalšiu jar. Nerozsadila som ich, ostali v kvetináči a teraz začiatkom februára ich subtílne telíčka na mňa vykúkali spod snehu.
Biela a bordovohnedá.
Viac svitu, viac možností. Rozihráme farebný rozhovor. Povedz mi, drahá, niečo Tvojou vlastnou farebnou rečou, vyzraď niečo zo svojho sveta, zo stredu palety svojho bytia.
Tu sú naše spločné akvarely. Nepozorovala som Ťa vedeckým okom, nie s tendenciou zmocniť sa tým, že skúmam, skôr vnímam, že Ty sama si nazrela do môjho vnútra.
Takto sa tu vzájomne spoznávame.
Nie ako objekty. Ako my.

Jar.ka 21.2.2022

TEXT A ILUSTRÁCIE JARKA ANTALOVÁ