Premiéra sa uskutočnila v Prahe presne rok po vydaní albumu. Ako to?

Pretože kvôli pandémii sa nám ťažko plánoval koncert. Premiéru by som však skôr nazvala medziodborovým dielom, pretože spolupracujem s vizuálnou umelkyňou Máriou Júdovou, ktorá pripravila vizuály pre celý koncert, so scénografkou Katarínou Cakovou, s tanečníčkou Soňou Ferjenčíkovou, ktorá ma trošku pripravuje pohybovo, a s Danielou Danielis, ktorá má ateliér wnoozow, kde so svojimi spolupracovníčkami vytvorili kostým. Svetelný dizajn pripravila Táňa Mravcová.

Takže ani nie koncert ale performatívne dielo.

Spojenie niekoľkých umeleckých disciplín, audiovizuálna performancia.

Prečo takéto veľké gesto?

Vyžiadal si to album. Celý je taký veľký, oveľa väčší ako som ho plánovala. Mala som sen mať k albumu špeciálne vizuály a s tým som oslovila Máriu pred tým, než bol album dokončený. Potom trvalo ďalšie dva roky, kým sme sa stretli a napísali projekt. Ten nám pomohol realizovať aj Fond na podporu umenia. Vďaka tomu môžeme spolupracovať v takomto väčšom rozsahu.

Album je veľkým projektom nielen kvôli performatívnej zložke, ale aj kvôli množstvu jazykov, netradičných nástrojov, ale i zvukov, ktoré na ňom počuť, vrátane nahrávky zvuku Slnka priamo z NASA. Prečo tá ambícia objať úplne všetko, čo sa týka Zeme?

Sú veci, ktoré si hudba vypýta sama. Často mám nejakú predstavu a keď na nej začnem pracovať, tak sa stále otvárajú nové a nové priestory a možnosti a tie skladby si to vypýtajú samé. Takže naozaj neviem prečo.

Myslím, že sa to definovalo aj názvom. Od začiatku som chcela „Earth“. Zem má nekonečne veľa rôznych farieb a národností, na planéte Zem je obrovské množstvo planét, ktoré fungujú súčasne. Stačí, ak pôjdeme niekoľko kilometrov za hranice, a už je kolorit úplne iný. Aj to som chcela tým albumom obsiahnuť.

Cestuješ veľmi veľa. Ako vnímajú súčasnú klimatickú krízu mimo našich hraníc? Prevláda odhodlanie meniť veci alebo skôr apatia, že nič nezmôžeme, hoci je nás veľa?

Myslím, že zo všetkého niečo. Záleží na ľuďoch. Najaktívnejší sú hlavne mladí ľudia, ktorí sa do krízy už narodili. Možno majú viac energie.

Ale podľa mňa to trápi všetkých a nevieme, aspoň ja doteraz neviem, ako sa s tým vysporiadať. Človek sa snaží žiť viac udržateľným spôsobom, ale potom si pozrie, ako nadnárodné korporácie znečisťujú životné prostredie a akým spôsobom dochádza k znečisteniu a vidí, že to je naozaj vec, ktorá by sa mala zmeniť, pretože klimatickú krízu veľmi ovplyvňuje.

Myslím si, že COVID nás ešte viac utvrdil v tom, že návrat k prírode je esenciálny. Veľa z nás to pocítilo a veľa z nás cíti, že keď sa vydá do prírody, myseľ i telo sa dostanú do harmónie.

Takže možno by sme mali viac vyhľadávať momenty s prírodou a tak si ju čímkoľvek malým uctiť. Myslím si, že každý môžeme niečo spraviť. Každý akt, každé gesto je dôležité. Veľmi veľa sa dá napraviť.

V mojom pohľade ide z globálneho hľadiska aj o nadnárodnú politiku. Politiku nadnárodných korporácií, ktoré fungujú vo veľmi svojvoľnom režime, veľmi neudržateľnom. Myslím si, že aj od nás by mal vychádzať tlak na tieto obrie mašinérie, ktoré vlastne ničia planétu a ide im len o zisk.

Dá sa ten tlak vyvíjať aj hudbou? Dokáže niečo hudba zmeniť?

To je tak, že sa človek opýta, čo môžem pre to spraviť ja. Pretože to je môj komunikačný kanál a je to to, čomu sa venujem, čomu nejakým spôsobom „obetujem“ svoj čas a energiu.

Podľa mňa všetko dokáže niečo zmeniť. Vždy na nejakej rovine. Už len ten samotný akt, že sa niečo povie, alebo sa to dá do povedomia, niečo spraví. Je ťažké odpovedať na to jednoznačne, ale myslím si, že cesta je určite robiť niečo, ako nerobiť nič.

Je tu album „Earth“, niečo sa urobilo. Ak ho niekto ešte nepočul, ako sa končí? Je tam nádej?

Určite je tam nádej. Myslím, že máme takú silu, že keby sme sa spojili ako ľudia a začali tú energiu dávať do vecí, ktoré sú pre nás esenciálne a do takzvaných skutočných hodnôt, tak by to všetko mohlo vyzerať úplne inak. Ide o spojenie. Vytvárať vzťahy medzi sebou, ktoré sú zdravé a ktoré si pomáhajú. Aj to je odkaz albumu.

Podľa mňa sme tu na prechodnom výlete, akejsi dovolenke. Na tomto výlete, dovolenke, zažívame rôzne veci a o čo tu ide, aspoň z môjho veľmi subjektívneho pohľadu, je vytvárať krásu, snažiť sa o dobro a o to, byť ľudský k ľuďom, zvieratám, prírode. Znovu nájsť, čo je ľudskosť a rozvíjať ju. Lebo o nič iné v podstate nejde. Všetko pominie. Aj my pominieme.

Preto album končí skladbou, v ktorej je nahraný les z krupinských lazov, kde moja 90 ročná starká, ktorá je milovníčka prírody a rastlín a záhradkárstva a byliniek hovorí o chode života a o tom, že sa znovu vrátime do jednoty, z ktorej pochádzame. Tá nádej je už život samotný.

Ivana Mer je slovenská speváčka, skladateľka. Na svojom druhom album „Earth“ spolupracovala s 18 hudobníkmi z celého sveta. Rovnako medzinárodné je aj zastúpenie hudobných nástrojov v harmónii s elektronikou. Napriek tomu nejde o nahrávku world music.

TEXT MARTINA ŠIMKOVIČOVÁ FOTO DARARTPHOTOGRAPHY