Fantin Latour je ruža, ktorú by som si ako jednu z troch vecí vzala na opustený ostrov. Je jeseň a ja sadím a presádzam ruže, niektoré opakovane tak ako Fantin Latour. Kupovala som ju na viackrát, zakaždým rovnako prekvapená, že existuje.

Je to nájdená ruža v 30-tych rokoch 20. storočia, aj keď je to ruža stolistá, ktorá sa šľachtila od 16. do 18. storočia v rámci nepodložených hybridizácií, niektorí tvrdia, že aj počas 19. storočia. Objavil ju známy britský ružiar, autor knihy Staré záhradné ruže (Old Garden Roses, 1936) Edward Ashdown Bunyard.

Dostala meno po maliarovi zátiší z 19.storočia, lebo ruže stolisté sa často označovali aj za ruže maliarov, keďže tí ich často zobrazovali. Edward Bunyard označil stolístky za „Rubensov“ medzi ružami. Na zátišiach Fantin Latoura však už nachádzame skôr ruže šľachtené v 19. storočí, obľúbené čajové ruže ako v Košíku ruží, ktorý je dnes v zbierke Národnej galérie v Londýne.

Čo je na stolístkach také fascinujúce, čo dokáže zachytiť iba maľba? Bohatosť skladby lupeňov a nekonečné variovanie ružovej a prechodov medzi jej odtieňmi.

Fantin Latour je krásna nielen vo večnom maliarskom vyobrazení, ale aj v reálnom čase a to v obdobiach, keď iné ruže nie sú vôbec pekné. Najprv je to v horúcom júli, v našej záhrade, máme medzi takmer stovkou ruží skutočne iba pár, ktoré kvitnú na začiatku prázdnin, v čase, keď po júnovom vrchole ruže oddychujú. Fantin Latour má oproti iným ružiam predĺžené kvitnutie, kvety sa rozvíjajú postupne jeden po druhom a nevadí im ani horúčava, extrémne sucho ani prudké letné lejaky.

V novembri vlastne až do mrazov nielen zostáva olistená takmer bez chorôb, ale stále vyháňa nové lístky, jej stonky sa v chlade sfarbujú do tmavoružova. A keďže takmer nemá tŕne, má špecifické okrúhle listy, ktorými sa vyznačujú ruže stolisté a má hustý, mohutný vzrast, vyzerá ako krásny, dominantný ker aj v jesennej záhrade.

„Ako dokazujú mnohé staré záhrady, nedostatok starostlivosti týmto ružiam neprekáža“ napísal o stolístkach Edward A.Bunyard, „práve preto prežili toľko generácií, prežili aj menej odolné ruže, ktoré prichádzali v meniacich sa módnych vlnách“.

TEXT IVANA KOMANICKÁ FOTO LADISLAV JANDOŠEK