Akú históriu má výsadba ruží v kaštieli Dolná Krupá a samotné podujatie Slávnosť ruží?

V roku 2013 vznikol na súčasnom mieste prvý záhon, v ktorom sme vysadili časť ruží, ktoré mala grófka kedysi vo svojom rozáriu, teda historické ruže. V ten istý rok sme aj uviedli na svetový predajný trh ružu ‘Rosengräfin Marie Henriette‘ od firmy Kordes.

Prvú Slávnosť ruží sme mali v decembri 2007 kvôli vyúčtovaniu grantu a partnerom projektu a mali sme k tomu veľkú mediálnu kampaň. V decembri v rozhlase chodili reportáže, že v Dolnej Krupej sú ruže, ktoré prežijú tuhé mrazy. Ľudia si to spojili tak, že kvitnú aj v mrazoch. Prišlo nám to ľúto, preto sme si to zopakovali o rok v lete, urobili sme takú slávnosť, zavolali sme všetkých, čo robili na tom projekte, a odvtedy sa zásluhou našej predsedníčky Alenky Krátkej stretávame každý rok, už je to 15 rokov.

Tento rok pribudol genofond československých ruží.

Ruže sme začali vysádzať v obci a v parku pri kaštieli v Dolnej Krupej pred 15 rokmi, kedy sa konalo prvé podujatie „Slávnosť ruží 2007“. Najskôr sme sa orientovali na odrody historických ruží, ktoré pôvodne pestovala grófka Mária Henrieta Choteková vo svojom rozáriu v Dolnej Krupej. Predovšetkým išlo o sadové ruže, solitéry, vyšľachtené Rudolfom Geschwindom či Petrom Lambertom, ktoré dorastajú až do výšky 2,5 metra. Postupne sme naučili ľudí, že aj takéto rozmerné, nádherne voňajúce ružové kríky patria do záhrady. Dnes ich môžete vidieť na verejných priestranstvách, v parku pri Mauzóleu Chotekovcov a pri kaštieli v Dolnej Krupej, ale aj v súkromných záhradách. Posledné tri roky sa viacej venujeme ružiam československých šľachtiteľov, pretože im hrozí zánik a naším cieľom je zachovať čo najviac kultivarov týchto ruží a pokiaľ je možné sústrediť ich na jedno miesto. 

’Crumba’ (Győry, 2O1O) /Semenáč x ’Swany ’ / x / Semenáč x ’Super Excelsa’,/, Crumba je v latinčine názov Dolnej Krupej a ’Generál Štefánik’ (Böhm, 1931), sport General Jacqueminot

Čím ste sa pri výbere riadili?

Čiastočne výskumom československých ruží, ktorý robil historik ružiarstva Marián Kováč, čiastočne, samozrejme, tým, čo je v ponuke.

Ide o koncept ruží československých, teda rámcuje sa rokmi 1918 až do roku 1992?

Výber sa opiera o spomínaný lexikón Mariána Kováča, ktorý zomrel v roku 2002 a ktorý by som rada doplnila o ďalších súčasných šľachtiteľov, ako o Štefana Dolinaya, ktorý zomrel tento rok, Františka Glváča, ale tiež Szilvestra Györiho.

’Dolena’ (Dolinay 2OO5) sport Kaiserin Zita a ’Nočná panna (Gllváč 2OO2)

Koľko ruží vyšľachtili Štefan Dolinay a František Glváč?

Štefan Dolinay dve. Spontánnou mutáciou vzišli ‚Dolena‘ a ruža ‚Marián Kováč‘. František Glváč vyšľachtil od roku 2002 do roku 2016 sedemnásť ruží. A taktiež je autorom publikácie „The Queen of Flowers – Slovak, Japanese and World Roses in Rose Garden“ (2009), ktorá v roku 2012 získala prestížne medzinárodné ocenenie World Federation of Rose Society. 

Aké ruže šľachtili?

Čajohybridy. František Glváč vyšľachtil tiež tri floribundy ‚Dunajskú Lužanku‘, ‚Bobejku‘ a ‚Spomienku na Štefana Baniča‘.

´Marcela Laiferová´ (F. Glváč 2016)

A nejaké šľachtiteľky u nás či v Česku?

Viera Višňovská je u nás zatiaľ jediná žena, čo šľachtila. Pani Višňovská zakladala rozárium v Arboréte Borová hora vo Zvolene a venovala sa šľachteniu ruží hybridizáciou. Bohužiaľ sa zachovali len podchytené sporty – ‚Anička mutácia‘, ‚Červený kříž mutácia‘, ‚František Valášek mutácia‘, ‚Zvolen‘ a ‚Düsterlohe mutácia‘. O šľachtiteľkách v Česku bližšie informácie nemám.

’Zvolen’ (Višňovská, 1976) sport Crimson Duke

Takže sa dá povedať, že československé šľachtiteľstvo je bohaté…

Ale áno. Je pravda, že to nemôžeme porovnávať s Českom, no napriek tomu máme byť na čo hrdí. Slovenskí šľachtitelia patria medzi osobnosti ružiarstva, aj keď sa ich šľachtence nepredávajú v renomovaných záhradníctvach. Práve dopyt po ružiach vyšľachtených na Slovensku to môže zmeniť.  

Prečo táto iniciatíva práve v roku 2022?

Snažíme sa zachrániť ruže vyšľachtené na Slovensku a v období Československa, pretože šľachtiteľov ruží na Slovensku je veľmi málo. Viacerí sa v súčasnosti dožívajú vysokého veku, ktorý im neumožňuje tieto ruže ďalej pestovať. Vzhľadom na tieto skutočnosti je momentálne aj utlmená činnosť Slovenskej národnej ružiarskej spoločnosti, ktorá zastrešovala všetkých odborníkov v oblasti ružiarstva na Slovensku. Práve teraz je čas nadviazať na ich niekoľkoročnú prácu a zachovať ju pre ďalšie generácie.   

Kde získavate materiál na vysádzanie v parku kaštieľa v Dolnej Krupej?

Kaštieľ v Dolnej Krupej je v súčasnosti v rekonštrukcii a výsadba v parku pri kaštieli je skôr záchrannou výsadbou zo súkromných záhrad šľachtiteľov, ktorú esteticky dopĺňajú vybrané odrody v spolupráci s arborétami v Borovej hore a Mlyňanoch a firmou Kordes.

‚Győry mama‘, polyantha (Győry, 2010), semenáč x semenáč

Do akej miery spolupracujete s genetickou bankou ruží Českej republiky v Rajhrade?

Ružiarska spoločnosť Márie Henriety Chotekovej už 15 rokov spolupracuje s Rosa klubom Praha a odborníkmi v oblasti ružiarstva v Českej republike. V rámci spolupráce sme vysadili historické odrody ruží pestované v rozáriu grófky Chotekovej pri sídlach patriacich rodu Chotek – zámku Veltrusy, Kačina a Velké Březno. Taktiež metodicky spolupracujeme so Strednou záhradníckou školou v Rajhrade, kde je pod záštitou Rosa klubu ČR uchovaný genofond ruží českých a moravských šľachtiteľov. Ďalej v Českej republike spolupracujeme s Botanickou záhradou v Olomouci a Dendrologickou záhradou v Průhonicích, či so skúšobným rozáriom v Hradci Králové.  

S ohľadom na zachovanie druhovej a odrodovej rôznorodosti ruží vypestovaných pre klimatické podmienky na našom území aký je koncept zbierky čs. šľachtiteľov v Dolnej Krupej do budúcnosti?

V dlhodobej koncepcii záchrannej výsadby pri kaštieli v Dolnej Krupej sa sústreďujeme na ruže slovenských šľachtiteľov – Františka Chorváta, Františka Glváča, Štefana Dolinaya, Vladimíra Ježoviča, Szilvesztra Györiho, Milana Sekáča a Viery Višňovskej, ktorých sme verejnosti predstavili 4. júna 2022 na Slávnosti ruží. Ďalšou cestou k záchrane týchto ruží vyšľachtených na Slovensku je ich popularizácia medzi milovníkmi a pestovateľmi ruží, tak aby sa tieto odrody znovu dostali aj do súkromných záhrad na celom Slovensku. 

To, aby odrody slovenských šľachtiteľov nezmizli, majú zabezpečiť arboréta a botanické záhrady. Prepojiť odborné informácie, historické dokumenty a miesta, kde sa dajú výsledky práce našich šľachtiteľov, teda samotné rastliny, vidieť by mohla Vaša publikácia. O čo ide?

Dnes je možné vidieť ruže slovenských šľachtiteľov na rôznych miestach v Botanickej záhrade UK v Bratislave, v Ružovej záhrade v Dunajskej Strede, v Arboréte Borová hora vo Zvolene a i. Bohužiaľ viaceré odrody zrejme už neexistujú alebo sú ťažko identifikovateľné. Naším zámerom je zmapovať výskyt týchto odrôd a publikovať osobné materiály a životné príbehy šľachtiteľov na Slovensku a doposiaľ neuverejnené poznámky historika ružiarstva Mariána Kováča v prvej komplexnej monografii „Slovenské ruže – šľachtenie ruží na Slovensku“, ktorej vydanie pripravujeme.

Jana Hutťanová je členka Ružiarskej spoločnosti Márie Henriety Chotekovej. Historička v Slovenskom národnom múzeu má k dispozícii pozostalosť významného historika ružiarstva Mariána Kováča. Je jednou z iniciátoriek a organizátoriek podujatia Slávnosť ruží v Dolnej Krupej.

ZHOVÁRALI SA IVANA KOMANICKÁ a MARTINA ŠIMKOVIČOVÁ FOTO VLADIMÍR JEŽOVIČ A MARTIN ŠIMKOVIČ

FOTO NA TITULKE LADISLAV JANDOŠEK