‘Zephirine Drouhin’ (Bizot, 1868), ‘Eden Rose 85’ (Mouchotte, pred r. 1985)

Pri vstupe do Vášho rozária a na všetkých ďalších bránach sa opakuje jedna ruža, Eden Rose.

Je to naša obľúbená ruža. Projekt rozária urobila firma Pharma Rosa z Budapešti, ktorá aj dodala ruže. To, že bude táto ruža pri všetkých bránach do rozária aj pri lavičkách, bola naša jediná podmienka. V ostatnom mali celkom voľnú ruku. My sme zeleninári a predstavy o architektúre rozária sme nemali alebo lepšie povedané mali sme, ale ukázalo sa, že nie veľmi dobré.

‘Marchenland’ (Tantau, 1946) a ‘Eden Rose 85’ (Mouchotte, pred r. 1985)

Pharma rosa je veľký predajca, ktorý zastrešuje predaj ruží v krajinách Strednej Európy…

Áno, je to veľký predajca a má aj dostatok odborníkov. Oslovil som majiteľa Istvana Turyho, neskôr s nami spolupracovala Ester Balantits, ktorá urobila projekt rozária.

Ako dlho ste pripravovali tento projekt?

Myšlienka v nás skrsla na jar 2018, do augusta sme uzavreli projekt, na jeseň sa urobili zemné práce, rozvody vody a konštrukcie, v marci textílie a chodníky, 12. a 13. apríla 2O19 sme rozárium vysadili vysadili.  Celkove cca 1200 ruží, 180 odrôd na ploche 1200 m2. Následne sa nastieľala kôra a montovala závlaha na vybudované rozvody vody.
Až po roku som sa dozvedel, že týždeň pred nami vysadili tiež rozárium v Dolnej Krupej.

Fungujete teda ako rozárium, ruže tiež predávate?

Áno, aj keď som sa tomu bránil, ale návštevníci si ruže chcú zakúpiť. Je to niečo celkom iné, keď ich tu vidia kvitnúť. Dvakrát do roka dovezieme ruže, ale návštevníci si ich kupujú celý rok. Najnovšie sme začal spolupracovať už aj s poľským predajcom Rosarium pri Poznani, keďže Pharmarosa je skôr eshop, je zameraná na internetový predaj. Ruže zimujeme vo fóliovníku, takže s predajom začíname už v apríli, vtedy začínajú u nás kvitnúť prvé ruže. Sortiment je celkom bohatý a rozárium je otvorené až do mrazov. Na začiatku leta je vrchol sezóny, raz kvitnúce ruže už kvitnutie neopakujú. Remontantné ruže majú tiež rôzne cykly kvitnutia a neskoršie kvitnutia už nedosahujú takúto kvalitu kvetu ako jarné.  Pokračovanie v predaji veľmi zvažujeme. Ruže v kvetináčoch vyžadujú veľkú starostlivosť a ide to na úkor rozária.

‘Roger Lambelin’ (Maria Louise Schwartz, 189O), ‘Charles Rennie McKintosh’ (Austin, 1988) a ‘Redoute’ (Austin, pred 1992)

‘Nostalgie’ (Evers, 1995)

Po obvode rozária máte vysadené popínavé historické ruže ako bourbonku Zephirine Drouhin a potom vlastne známe a obľúbené popínavky z 20. storočia. Viete nám niečo povedať k tomu výberu?

Necítim sa byť odborníkom. Ruže mám rád, pestujem ich, ale prednášky aj komentované prehliadky ponechávam odborníkom, aj tento rok na začiatku sezóny sme tu mali jednu s jednou mladou odborníčkou.

‘Alchymist’ (Kordes, 1956), ‘Aloha’ (Kordes, 2OO3) a ‘Ilse Krohn Superior’ (Kordes, 1964)

‘Cornelia’ (Pemberton, 1925) a ‘Ghislaine de Féligonde’ (Turbat, 1916)

Ako ste sa od zeleniny dostali k ružiam?

Mali sme v Nižnej Myšli zeleninárstvo na ploche 20 ha. Zelenina sa na miestnom JRD prestala pestovať niekedy v roku 1994/1995, objekty zeleninárskej výroby sa využívali ako sklady, mechanizácia na pestovanie zeleniny postupne mizla. Po páde družstva sme to v  roku 2OO2  so spoločníkom kúpili a zrekonštruovali. Prežili sme tu  ťažké roky, keď politika zeleninárom nepriala, bez akýchkoľvek fondov. Prežili sme záplavy Hornádu, príchod hypermarketov, vďaka ktorým sa pre lacný dovoz stala domáca zelenina nepredajným tovarom.

Čo ste pestovali?

Cibuľu, karfiol, brokolicu, kapustu, zemiaky. Ale najvačšia rana bol rok 2004, keď nabehli hypermarkety, vtedy sme zaorali dvadsať hektárov kapusty.

Ako dlho sa už teda nevenujete zelenine?

Sedem rokov.

Ako teda od zeleniny vznikla myšlienka pestovať ruže?

Navštevovali sme s manželkou rozáriá a videli sme, že je tu miesto aj pre nás. Myslel som si, že je možné niečo vytvoriť. Máme na Slovensku rozáriá vo Zvolene, v Mlyňanoch, najprv som si myslel, že by som si ruže sám namnožil, bol som aj vo Zvolene, ale nebol som pre nich vtedy partner.  Nezameriavam sa na ruže vyšľachtené na Slovensku, aj keď si osobne myslím, že by tu mali a mohli byť, ale ponechal som voľnú ruku odborníkom z Maďarska. Chceli sme tu mať a pestovať hlavne pekné ruže.

‘Augusta Louise’ (Evers, 1999) a ‘Raubritter’ (Kordes, 1934)


Keďže Pharma rosa ponúka mnohé ikonické ruže, sú dnes aj vo Vašom rozáriu.

Áno, ich úloha bol výber, rozloženie, spočiatku prvé dva roky to mali chodiť aj strihať, ale bohužiaľ prišla korona a nebolo možné cestovať, tak som to od začiatku strihal sám, tak ako som si to predstavoval a ako to viem. Nakoniec treba sa opýtať ruže, čo chce.

Ako vyzerá práca? Zamestnávate niekoho?


Samozrejme pri výsadbe sme mali ľudí, tu sú ťažké ílovité pôdy a naplaveniny, takže sme museli  vymieňať pôdu, pod každou ružou sme vymenili cca 40 litrov, ale zvládli sme to za dva dni. Máme vybudovanú kvapkovú závlahu, vodu a živiny dodávame v potrebnom množstve kedykoľvek. My sme tento posledný dážď nepotrebovali, takýto dážď ružiam škodí, ružiam dodám každý deň toľko vody, koľko potrebujú v závislosti od teplôt, rastovej fázy a ročného obdobia. Tieto technické veci som si pripravil sám. Mali sme s odborníkmi z Pharma Rosy aj menšie rozpory, lebo chceli, aby tu boli trávniky, nie veľmi sa im pozdávalo, že to chceme namulčovať. Ale nechceli sme ruže okopávať, nemáme na to ľudí. Veľkú časť prác robíme sami, vidíte tie tisícky kvetov, na vrchole sezóny je tu osem ľudí, prídu susedia, každý kto má chuť, vezme nožnice a  strihá. Už o týždeň na to sme tu s manželkou sami, svokra sa stará o návštevníkov. Jarné strihy, ako som spomínal, si urobím sám.

‘Olivera’, ‘Ellen’ (Austin, 1984) a ‘Jayne Austin’ (Austin, 1993)

‘Weisse Gruss an Aachen’ (Vogel 1944)

Áno, sú určité veci ktoré rastliny všeobecne vyžadujú. Od zeleniny k ružiam bolo bližšie ako keby som bol hutník, alebo pilot.

ROZHOVOR VIEDLA IVANA KOMANICKÁ FOTO LADISLAV JANDOŠEK

Rozárium u Bohušov sídli v Nižnej Myšli, bližšie info www.rozariumubohusov.sk