Ste absolventom Záhradníckej fakulty Mendelovej univerzity v Brne, začínali ste v Malinove. Dnes ste členom výkonného výboru Slovenskej asociácie kvetinárov a floristov.

 Vznikli sme pred siedmimi rokmi. Asociácia združuje školy, obchody, pestovateľov i slovenských veľkoobchodníkov s kvetmi.

Chýbajú mi tam šľachtitelia.

Bohužiaľ, tí nie sú medzi nami.

Koľko je na Slovensku záhradníckych škôl?

Ťažko povedať, pretože dnes sú to rôzne združené školy. Ale takých, pri ktorých si trúfnem povedať, že sú dobré, tak tých je okolo šesť. V každom regióne sa nachádza jedna, dve, tri, každá s iným zameraním. V niektorej sa viac venujú floristike, v inej ovocinárstvu, v ďalšej zeleninárstvu, niekde je väčší dôraz na sadovníctvo, potom sa priamo dá študovať aj obchodovanie s kvetmi. Takže rôzne odbory, každý so svojím špecifikom.

Poznáme už ovocné škôlky zamerané na staré krajové odrody ovocných stromov. Existuje niečo také aj vo floristike?

Áno, určite. Veľmi veľa sa hovorí o tom, že predávame ruže z Kene. Niekedy s tým máme spoločenský problém. Ale samotní floristi a dobré obchody dnes obchodujú z dosť veľkej miery so slovenskými kvetmi, takže sa naozaj začína pestovať na Slovensku množstvo kvetov, vzniká veľa kvetinových fariem, objavuje sa veľa pestovateľov rastlinného materiálu, ktorý sa nemusí dovážať. Aj my si uvedomujeme, že uhlíková stopa sa znižuje tým, že doma vypestované kvety sú blízko odberateľom a zákazníkom. Pestovatelia sa tiež snažia hľadať spôsoby pestovania, ktoré sú šetrné voči životnému prostrediu. Používajú sa trvalky, ktoré sú takmer bezúdržbové, nenáročné na vodu.

Keď sa pozerám na aranžmány spoločenských udalostí alebo výstav kvetov, mnohé sú nádherné. Na druhej strane mi napadá otázka, čo s nimi po skončení honosných akcií? A čo, napríklad, s aranžérskou hmotou?

Tá hmota je ekologicky rozložiteľná. Rozpadne sa v priebehu troch rokov, pretože obsahuje len živice, ktoré sú nafúknuté tepelnou úpravou. Hmota je obohatená len živinami na prírodnej báze, aby v nej kvetiny dobre vydržali. Dnes sa objavuje veľa pomôcok na eko-báze. Ak niekto kúpi veniec, nemusí vedieť, že je uvitý na drevenej podložke, ktorá je rozložiteľná. Holandskí i naši záhradníci sa snažia používať množstvo bioochranných prostriedkov ako rôzne typy vošiek, ktoré požierajú tie, čo škodia alebo postreky vyrábané z bylín. Takže potom kyticu môžete úplne skompostovať bez toho, aby ste mali nejaké rezíduá. Je problém skompostovať kyticu, ktorú kúpite v supermarkete, pretože jej nízka cena spočíva v tom, že kvety pochádzajú z tretieho sveta a sú ošetrené množstvom chemikálií, lebo ich používanie je ešte povolené.

Ako teda končia obrovské efektné aranžmány?

Väčšinou sa venujú na charitatívne účely. Veľké aranžmány sa rozvážajú po kostoloch, nevyhadzujú sa. Jednoducho sa využijú na ďalší účel. Ak sa dostanú do rúk dobrej kostolníčky alebo do dobrého domova dôchodcov, vedia ešte týždeň, dva z nich mať radosť. No a dnes máte kompostéry všade, takže na záver sa to všetko dá skompostovať.

Je floristika umením alebo remeslom?

Floristika je náročná v tom, že musíte byť remeselne zdatní a zároveň musíte mať umelecké cítenie. Tieto dve zručnosti treba kombinovať. A ak ste obchodníčka, tak ešte zapojiť aj túto schopnosť. Takže je veľmi ťažké všetko skĺbiť. Musíte vedieť, čo máte s kvetinou spraviť, ako ju správne zrezať, do akej vody musí ísť, ako ju nepoškodiť pri spracovaní, ako mať v prvom rade funkčný aranžmán, aby sa nerozsýpal. Následne prídu pocity zákazníka i vaše, farebnosť, to sú všetko emócie a na to musíte mať umelecké cítenie.

Zúčastňujú sa slovenskí floristi súťaží, festivalov, prehliadok aj v zahraničí?

Dosť veľa akcií máme doma. Každoročne pripravujeme Majstrovstvá Slovenska v Piešťanoch, kde často prídu floristi z Maďarska a Rakúska. Úzko spolupracujeme s Poliakmi, pravidelne sa stretávame s floristami z Čiech, v rámci V4 sa organizuje Visegrad Oasis Cup. Každoročne na konci augusta jeden florista reprezentuje krajinu na Európskom pohári, Europa cup. No a ako diváci chodievame na Chelsea Flower Show v Londýne. Samozrejme, nechýbame ani na Flore Olomouc, najmä počas jej jesennej časti, keď sa vyzdobuje niekoľko kostolov. Tento rok mal slovenský florista na Flore Olomouc na starosti naaranžovať jeden hlavný pavilón. V Kroměříži sa zúčastňujeme na dekorácii kostolov a vlani na jeseň sme pomáhali s výzdobou kostola v Žďári nad Sázavou (pozn. red. kostoly sú na zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO).  

Dá sa hovoriť o nejakom špecifiku slovenskej floristiky v rámci Európy?

Veľmi radi používame dosť veľa prírodného materiálu. Mnoho floristov pracuje až takmer s lúčnym materiálom. Nie preto, že by to mali radi len oni, ale obľubujú to aj miestni koncoví spotrebitelia. V tomto období sa tento materiál používa na Slovensku veľmi veľa. V zahraničí skôr idú cestou luxusnejších kvetín. Keď sa opýtate domácich floristov, čomu by dali prednosť, každý by si vybral tie pestované u nás než typizované zahraničné kvetiny.

Prečo sa potom na Slovensku nedajú kúpiť napríklad ruže slovenských šľachtiteľov?

Viete, my by sme sa snažili mať 100% toho, čo predávame, slovenské. Ale po roku 1989, bohužiaľ, prišlo k deštrukcii celého záhradníckeho remesla. V posledných desiatich rokoch sa to celé reštartuje. Ale nanovo naštartovať investične celý proces je neuveriteľne ťažké. Je problém skĺbiť priemyselné pestovanie s tým, aby kvetiny vyzerali ako od babičky. V takom prípade sa pestovanie naozaj musí presúvať len do menších fariem. Máme problém s logistikou odbytových centier. Niekedy to naozaj fungovalo, teraz sa to nanovo buduje. Hoci všetko kvôli pandémii a teraz aj vojne na Ukrajine napreduje pomalšie. V Rakúsku to funguje, v Poľsku, v Maďarsku to výborne funguje, ale tým, že my sme sa nechali tak slepo systematicky zahltiť produkciou zo sveta, že vyhrala v danom období cena, tak nemáme dosť produkcie na to, aby sme prežili len na našich kvetoch. Čiže preto sa to dopĺňa stále produkciou z Ekvádoru, Etiópie, Holandska. A už je len naozaj na tom floristovi, aké má svedomie, čo si vyberie.

Čiže na výstave, kde sa prezentuje práca domácich šľachtiteľov, by ste si ako florista pre svoju prácu vybrali práve ich rastliny. Prečo?

Lebo tie ruže majú inú atmosféru. Možno sú krivšie, majú zohnuté lupienky,  ale je to ako, čo ja viem, s paradajkami. Keď si natrháte zeleninu alebo ovocie vo svojej záhrade, nevadí, že nie sú ideálne. Viete, čo ste si odtrhli, čo jete, ako to vonia. A máte k tomu citový vzťah. Napríklad lysianthus je prekrásny, keď sa pestuje na Slovensku, rôzne astry sú prekrásne, tulipány máme neskutočné, tento rok bola záplava slovenských tulipánov. Na jeseň rôzne plody. Dokonca máme aj členku, ktorá má farmu na šípky.

ZHOVÁRALA SA MARTINA ŠIMKOVIČOVÁ FOTO aranžmány Michala Hauta SLOVENSKÁ ASOCIÁCIA KVETINÁROV A FLORISTOV

Od 25. do 28. augusta 2022 sa v poľských Katoviciach konajú majstrovstvá Európy vo floristike známe ako Europa cup. Slovensko reprezentuje Michal Haut.