V Rosenkultivariu v Badene ju mám od zimy v roku 2009. Každú jeseň v priebehu posledných 10 rokov predvádza úžasné divadlo: hoci odkvitnuté kvety po prvom kvitnutí v júni neodstraňujem, od septembra na nej vidieť dozreté šípky zároveň s novými výrazne voňavými fialovo-červeno-bielymi kvetmi. V priebehu tých rokov sa rozrástla na obrovský ker.

Pripisuje sa francúzskemu šľachtiteľovi Françoisovi Fontainovi, ktorý ju uviedol v roku 1855. Fontaine zrejme nebol šľachtiteľ, časopis ‘Journal des Roses’ roku 1885 uvádza: “ … Gros Provins Panachée, et toutes les recherches faites pour découvrir quelques traces de son histoire et le nom de son auteur sont restées infructeuses……” (úsilie dopátrať sa akejkoľvek zmienky o jej pôvode a mene jej šľachtiteľa neprinieslo žiadne ovocie, do angličtiny preložil Brent Dickerson)

Ale je ruža, ktorú dnes poznáme pod menom ‘Gros Provins Panachée’, pôvodná? Ruža známa ako ‘Provins’ naznačuje odrodu klasifikovanú ako ruža galská. Známe galiky rozhodne nekvitnú opakovane. Ruže, ktoré spoľahlivo zakvitnú aj na jeseň, majú iný pôvod. V roku 1886 uverejnili ‘Journal des Roses’ litografiu ruže, ktorá má listy typické pre galiku.

Špekuluje sa o tom, že si našu ‘Gros Provins Panachée’ mýlia s ‘Honorine de Brabant’, ďalšou ružou s nejasným rodokmeňom. Porovnávanie v Rosenkultivariu túto teóriu nepotvrdilo. Bohužiaľ, nepoznáme pôvodný názov tejto nádhernej viacfarebnej ruže, jej šľachtiteľa a nevieme ani určiť oblasť, kde prvý raz zakvitla. S určitosťou však vieme, že ‘Gros Provins Panachée’ je krásny mohutný ker, aký by sa mal pestovať v oveľa väčšej miere.

Journal des Roses  slávny francúzsky mesačník, ktorý vychádzal v období 1877 až 1914, dlhoroční redaktori Scipion a Pierre Cochet, ich texty tvoria dodnes základ literatúry o ružiach.

Brent C. Dickerson  stále aktívny americký historik a expert v oblasti ruží, od konca 80. rokov opätovne publikoval historickú literatúru o ružiach a revolučne zmenil poznatky verejnosti o histórii šľachtenia moderných ruží.

Rosenkultivarium Baden

Zbierka ruží, ktoré sú súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva, ruží s históriou

Na jednom mieste koncentruje ruže s historickou väzbou na región, ktorých výber sa prísne vyhýba akýmkoľvek nacionalistickým súvislostiam  

Zastúpení šľachtitelia: Rudolf Geschwind (1829 – 1910), Michael Horvath (1869 – 1945), Franz Praskac, Elsa v. Württemberg (1876 – 1936), Anni Berger (1904 – 1990), Dr. Felicitas Svejda (1920 – 2016)

Odrody, ktoré patria do Weilburgskej zbierky

Spolupráca s historičkou Andreou Buchmann na knihe o jedinečnom Herbári Weilburgskej zbierky, mala by vyjsť v roku 2023

Ruže vhodné pre krajinotvorbu v regióne

Endemické druhy

Popínavé ruže a ruže s habitom mohutných krov

Kultivácia ruží s rôznymi klimatickými nárokmi

Člen genetickej banky „Genebank Rose“ ako partner rozária Europarosarium Sangerhausen

Prísne ekologický prístup k pestovaniu, bez zavlažovania

Súčasť pokusov o netoxickú ochranu proti škodcom a zlepšenie rastu rastlín a odolnosti voči suchu za pomoci mykoríznych húb

Žiadne miesto pre nostalgiu, zachovanie vedomostí a krásy nemá nič spoločné s ohliadaním sa do minulosti. 

TEXT A FOTO ERICH UNMUTH PRELOŽILA MARTINA ŠIMKOVIČOVÁ