Na Slovensku si spomeniem na príklad pani Lofflerovej, ktorej usporiadanie historickej kameniny v domácej vitríne naďalej zostáva v podobe, v akej ho zanechala a dnes si ju môžeme pozrieť v stálej expozícii Múzea Vojtecha Lofflera v Košiciach.

Prvýkrát som si uvedomila, že aranžovanie kvetov v dome je hlboko osobné a kultúrne podmienené na svojej prvej návšteve sochára Jána Mathého a jeho manželky Evy. Uviazala som veselú ružovú kyticu a Eva Mathéová dlho chodila po svojom minimalistickom dome a dlho hľadala akúkoľvek vhodnú vázu. Keď ju nakoniec postavila na stôl v dome inšpirovanom škandinávskym minimalizmom 70-tych rokov, vyzerala stále nepatrične. Pred domom v záhrade totiž nerástol jediný kvet. Jedinou ozdobou boli presne rozmiestnené kruhy nepokosenej trávy.

Prvé kvety, ktoré na jar trhám a aranžujem doma, sú lesné kvety, snežienky, neskôr fialky a veternice. Nielenže mám rada les skoro na jar, ale snežienky a fialky sú aj pôvodnou výsadbou v mojej malej mestskej záhrade. Tvoria podsadbu ruží a stromov. Fialky, aj keď neveľké, v uzavretom dvore silno rozvoniavajú.

Mám ich rada len tak v skle, v poháriku v blízkosti starého porcelánu, aby som videla ich bezlisté stonky. Kladiem ich na umývadlo do kúpeľne, alebo do spálne, akoby som si potrebovala s týmito drobnými kvetmi vytvoriť ten najosobnejší vzťah. Začiatkom mája sa to udeje naposledy s konvalinkami. Potom už je príroda taká otvorená a taká zelená, že tú intimitu nemožno zopakovať.

TEXT A FOTO IVANA KOMANICKÁ